Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HYPNÓZA<br />
že pri hypnotickej indukcii pribúdajú<br />
vlny théta. Hypnotizér vsugeruje pokusnej<br />
osobe, aby si predstavila, že<br />
je chránená tá časť tela, na ktorej je<br />
jej počas experimentu spôsobovaná<br />
skutočná bolesť. Napríklad predstava<br />
navlečenej rukavice eliminuje bolesť<br />
spôsobovanú na ruke. Sugesciou<br />
vznikne cielená pozornosť u hypnotizovanej<br />
osoby, ktorá je zameraná iba<br />
na toto miesto. Nič ostatné nevníma.<br />
V hypnóze sa človeku podarí to, čo by<br />
v bdelom stave pri bežnom vedomí<br />
nedokázal – potlačí signál bolesti<br />
v príslušnej časti mozgu. Aj týmto<br />
postupom je možné znížiť vnímanie<br />
bolesti.<br />
Pri použití tretej metódy si má hypnotizovaná<br />
osoba predstaviť, že sa<br />
vzniesla z tela do vzduchu a miesto<br />
pod sebou pozoruje z výšky. Tento<br />
postup sa nazýva disociatívna imaginácia<br />
a tiež vedie k potlačeniu bolesti,<br />
aj keď nie takej výraznej ako pri<br />
druhej metóde.<br />
V tejto súvislosti je zaujímavé, že<br />
aj pri zenovej meditácii pribúda podiel<br />
vĺn théta. Vzniká stav, v ktorom<br />
sú myšlienky, pocity a zmyslové impulzy<br />
vnímané nezúčastnene a zároveň<br />
je dosiahnutý vysoký stupeň bdelosti.<br />
Vnímanie fyzického tela ako aj<br />
pocit plynutia času zmiznú, zatiaľ<br />
čo vedomie seba samého človeku zostáva<br />
4 . Bolo teda preukázané, že rozdielne<br />
meditačné formy spôsobujú<br />
rozdielne zmeny v mozgu.<br />
VEDĽAJŠIE ÚČINKY<br />
HYPNÓZY<br />
ostupne bol zdokumentovaný<br />
P celý rad nežiaducich následkov<br />
hypnózy. Výskumom sa preukázali<br />
zmeny vedomia vo forme ospalosti<br />
a malátnosti, objavili sa tiež poruchy<br />
pamäti či pomätenosť. Niektorí<br />
postihnutí sa sťažovali na nevoľnosť,<br />
bolesti hlavy, búšenie srdca a strnulosť,<br />
na oživenie nepríjemných zážitkov<br />
v hypnóze. Pri jednom z výskumov<br />
malo zo skupiny 200 študentov<br />
17 nepríjemné dodatočné následky<br />
ako bolesti hlavy a regresívne sny,<br />
spojené s hypnotickými zážitkami.<br />
V inej štúdii zažilo následné reakcie<br />
37 zo 120 osôb. Medzi následkami<br />
krátkodobých efektov išlo o nespavosť,<br />
autonómne javy kognitívnej<br />
pomätenosti, skreslené predstavy,<br />
strach a traumatizujúce sny. Počas<br />
hypnotických sedení trvajúcich dlhšie<br />
než tri hodiny sa objavili bolesti<br />
hlavy, závraty, nevoľnosť a strnulosť.<br />
Klinické štúdie opisujú chronické<br />
bolesti hlavy, depresie, chorobne<br />
úzkostné reakcie, záchvaty, nepohyblivosť<br />
a nemotu. Obnovujú sa<br />
tiež spomienky na dávnejšie traumy,<br />
vracajú sa disociatívne epizódy, objavujú<br />
sa psychiatrické ochorenia<br />
a úzkostné reakcie až psychóza. –<br />
Z hľadiska nežiaducich vedľajších<br />
účinkov sa najnebezpečnejšou zdá<br />
byť metóda hypnotickej regresnej<br />
terapie.<br />
Professor Jean-Martin Charcot (1825 – 1893) je považovaný<br />
za zakladateľa modernej neurológie. Maľba André Brouilleta zachytáva<br />
jeho prednášku v nemocnici Salpêtrière v Paríži. Professor Charcot<br />
predstavuje svojim študentom “hysterickú” ženu, ktorú podopiera<br />
jeden z jeho študentov Joseph Babinski. Charcot sa domnieval,<br />
že hypnotický stav sa podobá stavu človeka v záchvate hystérie.<br />
Svojich pacientov preto hypnotizoval aby skúmal symptómy tejto choroby.<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
Change language