Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
o eutanáziu a jednoznačne sa potvrdilo,<br />
čo sa všeobecne hovorí – od<br />
chvíle, keď im bola poskytnutá kvalitná<br />
starostlivosť, sa už o tom nezmienili…<br />
My sme skôr svedkami<br />
toho, že keď ľudia umierajú doma,<br />
kde je o nich dobre postarané a sú<br />
pri nich ich najbližší, je každý deň<br />
dobrý… a nik nechce ukončiť svoj<br />
život predčasne… Naopak, je dobré<br />
si uvedomiť, že všade vo svete, kde<br />
bola eutanázia čiže asistovaná samovražda<br />
uzákonená, nedochádza<br />
k tým žiadostiam preto, že by niekto<br />
trpel nevyliečiteľnými bolesťami, ale<br />
väčšinou preto, že stratil zmysel života,<br />
že sa cíti byť na ťarchu. A to je<br />
veľmi alarmujúci problém. Toto si nik<br />
veľmi nevšíma. V médiách sa uvádza,<br />
ako tí ľudia nevýslovne trpeli. Avšak<br />
to nemusí byť vôbec pravda. Súčasná<br />
medicína vám dokáže takmer na sto<br />
percent zmierniť neznesiteľné bolesti<br />
– takže ten argument úplne odpadá.<br />
A pokiaľ tie bolesti nie sú tlmené<br />
– je to chyba lekárov.<br />
SG: Inými slovami – uzákonenie eutanázie<br />
je výsledkom nekvalitných medziľudských<br />
vzťahov…<br />
Myslím si, že volanie po eutanázii je<br />
trochu výsledkom zamerania dnešnej<br />
spoločnosti, ktorá chce byť krásna,<br />
výkonná, pôvabná a hladká a zrazu,<br />
keď na ňu zaklope tá krehkosť, bolesť,<br />
nemá pre ne v živote miesto. Ale<br />
i bolesť a utrpenie majú v živote svoje<br />
miesto – je potrebné o tom premýšľať<br />
a zamýšľať sa i nad tým, ako ľuďom<br />
od nich uľaviť, a nie ako si to<br />
celé skrátiť. A vo chvíli, keď si uzákoníme<br />
eutanáziu, budeme mať inú<br />
starosť – a možno ešte oveľa horšiu.<br />
SG: Zmienili ste sa o liekoch, ktorými<br />
je možné tlmiť bolesť – vy ste schopní<br />
poskytovať i takéto služby?<br />
Áno, máme lekárov, ktorí liečia<br />
bolesť kvalitne – našich pacientov<br />
teda bolesti netrápia. A nechcú ani<br />
eutanáziu. Kvalita starostlivosti závisí<br />
od toho, že budeme ochotní ju<br />
poskytovať, že budeme mať vo všeobecnosti<br />
v etických normách akúsi<br />
vnútornú povinnosť sa o tých krehkých<br />
ľudí starať. Je vonkoncom jasné,<br />
že ich bude stále viac, čo je daň za<br />
to, akým spôsobom žijeme. Žijeme<br />
veľmi ľahko, máme pohodlný, bohatý<br />
život, ktorý sa nedá porovnať so žiadnou<br />
minulou dobou. A daň, ktorú<br />
za to platíme, je pomalé starnutie<br />
a umieranie, pretože všetci potom<br />
umierame s tými umelými kĺbmi, ale<br />
dlhšie a neskôr…<br />
SG: V našom rozhovore sme sa už niekoľkokrát<br />
dotkli toho, že počas života<br />
sa ľudia o tému umierania a smrti príliš<br />
nezaujímajú. Odsúvajú ju niekam<br />
do úzadia, boja sa jej, a potom, keď to<br />
príde, sú zhrození… Čo by ste takýmto<br />
ľuďom odkázali?<br />
Ja si z tejto práce odnášam „učenie<br />
sa vďačnosti“. Keby ste odo mňa<br />
chceli jednoduchý recept, tak ako<br />
tu sedíme my traja za týmto stolom,<br />
skúsme sa každý hneď teraz<br />
zamyslieť nad svojím doterajším životom<br />
a zároveň si predstavme, že<br />
nám už zostáva len toľko, koľko našim<br />
pacientom – povedzme, že iba<br />
mesiac. Položme si potom otázku –<br />
čo by sme ešte chceli dokončiť a čo<br />
by sme už počas toho mesiaca robiť<br />
nechceli, pretože by sa nám to už<br />
zdalo zbytočné… Určite prídeme<br />
na niekoľko vecí, ktoré stojí za to si<br />
Opatrovateľ a dobrovolníčka pri pacientke<br />
pestovať. A jednou z nich je napríklad<br />
vďačnosť. Keby sa človek občas<br />
takto pristavil a poďakoval za to, čo<br />
dostal, a nemal priveľké očakávania<br />
od budúcnosti – to znamená, keby<br />
nežil v predstavách, že dobrý život<br />
je dlhý a pohodlný – tak sa nebude<br />
tak báť.<br />
SG: Stretli ste sa niekedy počas svojej<br />
praxe s tým, že by príčinou bolesti<br />
umierajúcich ľudí, či už fyzických<br />
alebo duševných, boli nevyriešené<br />
vzťahy?<br />
Stretávam sa veľmi často s tým,<br />
že človek, ktorý trpí bolesťami, trpí<br />
práve preto, že má niečo nedoriešené.<br />
Uvediem príklad. Manželská<br />
dvojica si navzájom nevyriešila<br />
oznámenie prognózy… pritom ju<br />
obaja poznali – pán vedel, že zomiera,<br />
vedela to aj jeho manželka,<br />
ale chceli sa navzájom šetriť, tak si<br />
to nepovedali. Pán mal skutočne nesmierne<br />
bolesti – lekárka si s tým už<br />
pomaly nevedela rady a vravela – „je<br />
to skrátka spôsobené tým, že tam<br />
je napätie – on už chce umrieť, ale<br />
nemôže“. Ten pán mal syna v Amerike,<br />
a volať syna z Ameriky kvôli<br />
tomu aby sa s vami rozlúčil vo chvíli,<br />
keď si vravíte, že máte reumatické<br />
bolesti, je trošku trápnosť – „príď,<br />
pretože oteckovi nie je dobre…“. To<br />
je niečo iného než „príď sa rozlúčiť,<br />
otec umiera…“ V tomto prípade<br />
sa museli do toho poriadne vložiť<br />
psychológ i sociálni pracovníci, aby<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
Change language