SG19

More documents

Recommendations

Info

ROZHOVOR primäli tých ľudí, nech si to povedia. A oni si to naozaj vo štvrtok povedali; bolo to, samozrejme, nesmierne ťažké, ale nakoniec to viedlo k zmiereniu. Zavolali synovi, ten v piatok priletel a v sobotu okolo obeda ten pán zomrel v náručí svojho syna… To znie ako z rozprávky, však? Bola to celkom ťažká práca – tí ľudia sa mali veľmi radi a chceli sa takto navzájom šetriť. To sa potom prejavilo aj na fyzickej rovine, čo bolo zaujímavé. My sme tam vstúpili s tým, že sa má hovoriť otvorene, že pravda oslobodzuje. SG: To by mohla byť čiastočne aj odpoveď na otázku – na čo by sa mali ľudia, ktorí sa starajú o umierajúceho, pripraviť. Doriešiť nevyjasnené vzťahy… Určite. To je to, čo som vravela o vďačnosti. Že svojim milovaným každý deň poďakujeme a povieme im, že sme s nimi radi a že hovoríme spolu otvorene, nehráme sa spolu na niečo, čo nie je. Vždy nás smrť nakoniec zaskočí a ja netvrdím, že je to prechádzka ružovým sadom – bola by som nerada, keby to tak vyznelo. Je to naozaj ťažké životné obdobie…, ale sú ťažké obdobia, ktoré majú zmysel. Keď rodíte dieťa, tiež to nie je ľahké… a pritom ste radi, že to robíte. Všetci máme vo svojom živote obdobie, o ktorom vieme, že zaveľa nestálo, že to bolo hrozné. Zároveň však vieme, že sme vďaka tomu dostali i niečo dobré, niečo dokázali rozlíšiť, niečo si vážiť… Domnievam sa, že to je veľmi podobné umieraniu. SG: Zaujíma ma, či sa venuje dostatočný priestor paliatívnej starostlivosti na školách, fakultách, u nás všeobecne…? Povedala by som, že je toho málo. Ale už máme atestáciu, takže je možné sa prihlásiť a atestovať ako paliatívny lekár. Myslím si, že základný 36 Svet Grálu 19 | 2009 problém, ktorý riešime a ktorý je podľa mňa základným problémom zdravotníctva, je komunikácia. Dobrí lekári sa sťažujú, že ich nikto neučí komunikovať s pacientom, lekári sa boja pacientov, boja sa umierania – možno oveľa viac než my – človek má týždeň pred smrťou a nevie o tom… pretože mu to nikto nepovie. Namiesto toho sa povie - pôjdete na ODCH, pôjdete na onkológiu, tu máte papier… S umieraním má súčasný svet problém neustále, nie je to tak iba u nás, nie je to tým, že sme tu mali komunizmus. Neviem, komu to klásť za vinu – my sme jednoducho smrť odstránili z očí. Veľa chorôb už vieme vyliečiť, pritom ešte našej babičke umreli deti na bežné choroby. Smrť bola predtým viac na očiach, ľudia boli zvyknutí pochovávať, boli zvyknutí siahnuť si na toho chladného človeka, vedeli ako mŕtvy vyzerá a čo s ním majú robiť. My to nevieme. Vidíme zakrvavených ľudí v amerických filmoch a správach a nevadí nám to, ale keď potom zomiera babička – zaskočí nás to. SG: Priviedlo ma to na myšlienku, že ten neutešený stav, ktorý vyplýva zo vzťahu k smrti a umieraniu, ten strach a konzumná spoločnosť, ktorá nedovolí ani pomyslenie na to, že niekedy zomrieme, ako aj neúcta k starším ľuďom – to všetko súvisí so zodpovednosťou za život, za to, že ľudia sa majú k sebe správať slušne. Veľa ľudí si myslí, že ak tak nerobia, vlastne sa nič nestane. A takéto konanie sa v živote hromadí a kumuluje až tak, že to trebárs dospeje do nevyriešených vzťahov s vlastným okolím, keď človek cíti, že musí niečo vyriešiť a nevie ako… Tu vidím veľký prínos hospicovej starostlivosti. Vďaka nej sa všetko určite uvoľňuje oveľa lepšie. Áno, spočiatku, po založení Cesty domov ma tešilo, že som sa stretávala s mnohými cudzími ľuďmi a v priebehu desiatich minút sme sa v rozhovore dostali k veciam, ktoré majú zmysel a sú dôležité. A to práve umožňuje paliatívna starostlivosť – že sa aj s cudzím človekom dostanete rýchlo k zmysluplnému rozhovoru o dôležitých veciach a potom si možno všimnete, že značnú časť vášho času vyplňujú zbytočnosti. A možno i to je to, čo do hospicov priťahuje dobrovoľníkov. Nachádzajú tu možnosť rýchleho duchovného súznenia – alebo odpovede na dôležité otázky života. My tu stále skloňujeme smrť a umieranie, ale ono naozaj nejde o smrť, ale o život a jeho zmysel. A umieranie nie je umieranie – umieranie je proste život na konci. A my sa snažíme o to, aby čas umierania bol životom. Aj keď sme krehkí, aj keď sa nám horšie rozpráva, i tak stále musíme žiť čo najviac naplno. Keď sa narodí bábätko, tiež nevie rozprávať, tiež nevieme, prečo plače a čo ho bolí, ale tiež to s ním vydržíme. A podobné je to aj s umierajúcim, ktorý je stále tým človekom … Rozhovor viedli Marie Šuláková a Jiří Gottweiss • Poznámky • Informácie o mobilnom hospici Cesta domov nájdete na webových stránkach www.cestadomu.cz • Ďalšie praktické informácie poskytuje hospic na stránkach www.umirani.cz
Prechádzame malebnou uličkou Nový Svet, aby sme sa zakrátko ocitli v areáli Pražského hradu. Náhle sa akoby šibnutím čarovného prútika rozostúpili oblaky a zlatisto žiariace lúče nás odprevádzajú do miest, kde sa v tmavých priestoroch a vysvietených vitrínach trbliecu zlaté predmety andských kultúr ako odraz životodarného slnka. Slnko, ktoré Inkovia tak milovali. Sami si hovorili „Synovia slnka“ a vážili si slnko vďačne ako matku, ale nikdy ho neuctievali. Tento národ uctieval Boha, Najvyššieho! Výstava na inštalovaných paneloch dáva nahliadnuť do života i organizácie vtedajšej spoločnosti Peru. Opisuje vývoj tejto civilizácie, jej štruktúru, dotýka sa rozvoja umenia, architektúry i remesiel, najmä však spracovania zlata, striebra, medi a ich zliatin. Viac než osemdesiat prezentovaných originálov nám dokumentuje niekoľko po sebe nasledujúcich kultúr. Vystavené sú rôzne typy náušníc, koruny, náhrdelníky, poháre, posmrtné masky, misky, obradné nože… aj helma, ktorá je skutočne krásnou ukážkou kombinácie rýdzeho zlata s rastlinnými vláknami a bavlnou. Tu sa stretávame s javom, ktorý bol pre andské umenie typickým: zlato malo vo vtedajšej kultúre rituálnu a symbolickú hodnotu rovnocennú s inými materiálmi, ktoré dnes považujeme za menej vzácne. Na záver výstavy si môžeme prezrieť posmrtnú ozdobu kniežaťa: jeho hlava bola pokrytá čelenkou, ktorú tvorí šesťdesiatpäť zlatých pier a zlatý kotúč a jeho posmrtná maska je vytepaná z jediného kusa strieborného plechu. Dosiaľ len ojedinele vystavované exponáty z Múzea zlata v peruánskej Lime sa v Českej republike vystavujú poprvýkrát. Atraktívne spracovanú výstavu, predstavujúcu peruánsky národný poklad, dopĺňa i priestorové premietanie laserovou technológiou 3D, fotografie a pútavé sprievodné texty. Výstavu dopĺňa aj krásny, kvalitný katalóg, kde je väčšina exponátov vyfotografovaná. V priestoroch Najvyššieho purkrabství Pražského hradu si ju môžete prezrieť do konca mája 2009. Jesenný pochmúrny deň s oceľovošedou oblohou veľmi kontrastuje s cieľom našej cesty – výstavou zlatého pokladu Inkov. V knihe Zaviate doby sa prebúdzajú II si môžeme prečítať mnoho podnetného o ríši Inkov. Ich „Veľký“ kráľ Hualkar nám zanechal znenie zákonov a prikázaní, ktoré sú bezpochyby stále platné aj pre nás. PRIKÁZÁNIA INKOV Nech sú tvoje činy, slová a myšlienky pravdivé, čisté ako slnečné svetlo! * Nech ti je posvätné, čo si sľúbil, nech už je to komukoľvek. * Váž si každého tvora Najvyššieho: človeka, zvieraťa i rastliny. Má život ako ty. * Cti ženu, je kvetom myšlienok Najvyššieho. Ako listy chránia, vyživujú a poskytujú chládok kvetu, tak ochraňuj ty ženu. * Nenechaj žiadny deň uplynúť bez práce, prospešnej všetkým. * Nech je tvoje srdce naplnené vďakou! Čím si a čo máš, dal ti Najvyšší. Nikdy na to nezabudni. * Nech tvoje konanie oživuje veselá myseľ! Zlatá Matka sa smeje, smej sa aj ty. Literatúra: 1. Zaviate doby sa prebúdzajú II. 2. Katalóg k výstave „Prekliatie zlata – 1 000 rokov zlata Inkov“. Milada Zubatá • 37 Svet Grálu 19 | 2009
Page 2 and 3: ■ ■ ■ strana 5 strana 8 stran
Page 4 and 5: NA ÚVOD… „Prosím vás, veď v
Page 6 and 7: ZDRAVIE Aesculus hippocastanum dáv
Page 8 and 9: 8 Svět Grálu 19 | 2009 Ešte nepr
Page 10 and 11: ZDRAVIE Pôsobenie stravy na člove
Page 12 and 13: ZDRAVIE zase do morí a oceánov, t
Page 14 and 15: TÉMA ŽIVOT Artur Zatloukal V posl
Page 16 and 17: TÉMA a tak Hospodin Boh zoslal na
Page 18 and 19: TÉMA úroveň je tá, v ktorej sú
Page 20 and 21: 20 Svet Grálu 19 | 2009 TRAGICKÉ
Page 22 and 23: NA ZAMYSLENIE podobnými praktikami
Page 24 and 25: 24 Svet Grálu 19 | 2009 Grécky v
Page 26 and 27: HYPNÓZA HYPNÓZA A ZODPOVEDNOSŤ o
Page 28 and 29: FOTOREPORTÁŽ Milagros, miestna u
Page 30 and 31: 30 Svet Grálu 19 | 2009 áš sklon
Page 32 and 33: udia by mali umiera doma amyslite s
Page 34 and 35: ROZHOVOR mladé matky rodín, ľud
Page 38 and 39: Siegfried Hagl Na Čínu sa dnes my
Page 40 and 41: HISTÓRIA 40 Svet Grálu 19 | 2009
Page 42 and 43: OSOBNOSŤ Abd-ru-shin - život a di
Page 44 and 45: OSOBNOSŤ 44 Svet Grálu 19 | 2009
Page 46 and 47: NÁZORY 46 Svet Grálu 19 | 2009 Im
Page 48 and 49: NA ZÁVER HODNOTA SLOV A PRESVEDČE
Page 50: Ó, ako človek občas túži unikn

SG19

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?