SG19

HISTÓRIA
ROZVOJ EURÓPY
Európa, náš „starý kontinent“ bol
roztrieštený na mnoho malých
štátov, žiarlivo medzi sebou bojujúcich
a zapletajúcich sa do vzájomných
vojen. Všetky snahy o zjednotenie
Európy stroskotávali. Ani
križiacke ťaženia, ani snahy pápežov
vytvoriť „Svätú rímsku ríšu“, zjednocujúcu
celú Európu, nedokázali prekonať
staré spory.
Až v 14. storočí, kedy morové epidémie
vyhladili tretinu obyvateľov Európy,
začali sa rúcať stredoveké spoločenské
systémy. Práve tieto katastrofy
vytvorili podmienky na nástup nových
prúdov: na vzostup miest a tým
aj obchodu, symbolizovaného mest-
skými obchodnými trhoviskami. Aj
pôdy bol dostatok. V poľnohospodár-
stve sa veľkoryso obrábali polia, na
lúkach sa hojne pásol dobytok, a na
nakŕmenie len pomaly sa rozrastajú-
ceho obyvateľstva neboli nutné inten-
zívne pestovateľské
metódy.
Rivalita a vojny sa tak ukázali
ako motor rozvoja. Podporili rozvoj
zbrojárstva a stavbu lodí, a tie potom
umožnili Európanom od 15. storočia
uskutočniť veľké objaviteľské výpravy,
ktoré vyústili do kolonializmu
a „dobývania sveta“.
ROZVOJ ČÍNY
Aj veľká žltá ríša pretrpela občianske
vojny, delenie, nájazdy
zvonku. Bola dobytá Mongolmi
a obsadená Mandžuami, no
nakoniec sa voči dobyvateľom vždy
presadila pôvodná čínska kultúra
a najväčšia centrálna ríša východnej
Ázie zakaždým znovu povstala.
Po páde kozmopolitne mysliacich
Mongolov na čele s výnimočným
Kublaj-chánom (1215–1295) a jeho
dynastiou Jüan sa moci ujala dynastia
Ming (1368–1644). Jej cisári
sústredili svoju pozornosť opäť len
na Čínu samotnú. Usúdili, že Čína
bola doposiaľ vždy ohrozovaná len
zvonku, preto sa prestali zaujímať
o zahraničný obchod a nechali čínske
loďstvo schátrať.
Čína sa uzavrela pred vonkajším
svetom. Kao-cchung, cisár dynastie
Ming, vyhlásil: „Čína vyrába všetok
tovar v nadbytku. Prečo by sme
mali kupovať v cudzine nepotrebné
haraburdie?“
Okrem toho v Číne v 11. storočí
prebehla „poľnohospodárska revolúcia“.
Vylepšená odroda ryže priniesla
také hektárové výnosy, aké
Európa dosiahla až v 20. storočí. Pestovanie
novej, „zavodňovanej“ ryže
vyžadovalo síce rozsiahle zavlažovacie
sústavy a prebudovanie celej
krajiny, práve to však nahrávalo čínskemu
úradníckemu systému správy
krajiny.
Nakoniec bolo možné v delte rieky
Jang-c´ zberať úrodu dvakrát ročne.
Vysoko produktívne poľnohospodárstvo
dokázalo nasýtiť stále viac ľudí.
Sťahovanie obyvateľstva sa stalo – na
rozdiel od Európy – nežiaduce, pretože
pestovanie ryže kládlo veľké nároky
na pracovnú silu.
Usilovanie o harmóniu a vyváženosť
vo všetkých oblastiach, stúpajúci
počet obyvateľstva a rastúca závislosť
od pestovania ryže s jej rozsiahlymi
zavlažovacími systémami posunulo
potreby poľnohospodárstva
do popredia štátnych záujmov. Cisárska
administratíva so svojím prepracovaným
úradníckym aparátom
sa starala o poriadok a šírila vylepšené
poľnohospodárske metódy do
celej ríše. Takto konzervatívne zameraná
vláda však ponechávala len
malý priestor sociálnym reformám
a trvala pevne a prísne na starých
poriadkoch.
ČÍNA A ZÁPAD
Vroku 1517 pristáli na čínskych
brehoch prvé portugalské lode
a zakotvili v prístave Kuangčou.
„Nemravné správanie“ cudzích
barbarov však Číňanov vydesilo.
Keď potom o rok neskôr portugalskí
moreplavci bez dovolenia obsadili
ostrov Tamao a postavili tam opevnenie,
Číňania s nimi nakladali ako
s pirátmi a vyhnali ich.
Napriek tomu o niečo neskôr smeli
Európania založiť v Číne obchodné
pobočky, a aj keď im Čína tieto územia
iba prenajala, v Európe ich považovali
za svoje kolónie.
39
Svet Grálu
19 | 2009