You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ROZHOVOR<br />
spôsobom ako v nemocnici – prebehne<br />
vstupná návšteva, pohovor,<br />
vyšetrenie a pokiaľ má pacient terminálne<br />
ochorenie, prijímame ho do<br />
svojej starostlivosti. Nevenujeme sa<br />
ľuďom dlhodobo chorým, u ktorých<br />
je ešte možnosť nejakej liečby. Okrem<br />
toho máme psychológa a sociálnych<br />
pracovníkov. Tí sa starajú o celú rodinu,<br />
ktorá potrebuje predovšetkým<br />
podporu. Najväčším problémom<br />
často nebýva samotný pacient, ale<br />
vzťahy v rodine. Naša spoločnosť totiž<br />
nie je zvyknutá na umieranie, nie<br />
sme zvyknutí vyrovnávať sa s tým, že<br />
život sa zrazu skutočne končí. Väčšina<br />
ľudí žije takpovediac v behu<br />
a potom sú tak trochu zaskočení.<br />
A do toho vstupujeme my so snahou<br />
pomôcť im, aby mali na konci života<br />
ešte čas usporiadať si vzťahy, poďakovať,<br />
rozlúčiť sa a vyrovnať sa s tým,<br />
čo ich čaká… musím povedať, že rodiny<br />
sú obdivuhodné – pracujeme<br />
v Prahe, ktorá je ateistická, uponáhľaná,<br />
zameraná na výkon, a predsa<br />
je tu stále viac ľudí, ktorí majú o naše<br />
služby záujem. Vlastne všetkých ani<br />
nemôžeme prijať. K tejto konkrétnej<br />
službe v rodinách sme pridali aj<br />
službu prostredníctvom internetu –<br />
máme veľký portál s názvom www.<br />
umirani.cz. Tu sa snažíme poskytovať<br />
rady, pomoc a poradenstvo ľuďom<br />
v celej republike, ktorí nemajú<br />
podobné zariadenie na dosah.<br />
SG: Tie stránky sú veľmi dobre spracované<br />
– už som si ich prezrela – a myslím<br />
si, že môžu byť pre mnohých ľudí<br />
užitočným a praktickým pomocníkom…<br />
Majú dosť strašidelný názov, ale<br />
sú často navštevované, čo nás teší.<br />
Intenzívna starostlivosť o tých 150<br />
pacientov ročne nám poskytuje veľa<br />
skúseností a my sme radi, že sa môžeme<br />
o ne prostredníctvom internetu<br />
podeliť i s ďalšími ľuďmi. Často<br />
nie je potrebné až toľko odbornej<br />
starostlivosti, ale to, aby sa rodina<br />
upokojila, vyrovnala s danou situáciou,<br />
uvedomila si, že ich blízky odchádza<br />
a nemá zmysel mu každý deň<br />
variť sviečkovú, ale radšej mu dávať<br />
trochu napiť a zároveň byť čím viac<br />
pri ňom – to je veľmi dôležité… Ľudia<br />
sa potom dokážu v takejto situácii<br />
lepšie rozhodovať, lepšie konať, a dúfam<br />
– aspoň ohlasy tomu nasvedčujú<br />
– aj vďaka tomu neosobnému<br />
internetu sa mnoho rodín postaralo<br />
o svojich blízkych veľmi kvalitne -<br />
čo znie veľmi paradoxne, ale taká je<br />
Posledná hodina života<br />
doba…. Okrem toho máme aj knižnicu.<br />
Vydávame rozličné brožúrky,<br />
letáky pre pacientov, rodiny, lekárov,<br />
robíme prednášky a snažíme sa rôznymi<br />
spôsobmi vzbudzovať pozornosť<br />
médií a verejnosti, aby si uvedomili,<br />
že táto téma je dôležitá a hlavne,<br />
že sa týka každého z nás, a to v každom<br />
veku. Pretože všetky hospice<br />
majú, samozrejme, na starosti nielen<br />
starčekov a starenky, ale aj ľudí<br />
v produktívnom veku (to je tretina<br />
našich pacientov). Je totiž mnoho<br />
onkologicky chorých ľudí – máme<br />
Posledná hodina života, hodina smrti! Duša človeka so svojimi jemnohmotnými obalmi sa<br />
oddeľuje od pozemského tela. Táto posledná hodinka umierajúceho človeka sa môže javiť<br />
ako nekonečne dlhá alebo naopak krátka, ťažká či ľahká, podobná zaspaniu.<br />
Často si myslíme, že ten, kto má veľké bolesti, to má ťažšie než človek, ktorý umiera na<br />
starobu. No skutočnosť môže byť iná. Práve človek, ktorý telesne veľmi trpí, môže na druhom<br />
svete vnímať telesnú smrť ako vyslobodenie. Naopak starý človek, ktorý lipne na živote, upína<br />
sa na svojich príbuzných či majetok, sa smrti bojí. Samozrejme to môže byť aj obrátene – ťažko<br />
chorý, možno mladý človek túži po uzdravení a návrate do plného života tu na zemi, a starí<br />
ľudia si želajú odísť. Vždy teda záleží iba od vnútorného postoja človeka, ako rýchlo sa dokáže<br />
uvoľniť od svojho pozemského tela. Vonkajší prejav pritom môže byť klamlivý. Nie je to vždy<br />
tak, že stonajúci človek zvádza ťažký smrteľný zápas, a ten, kto pokojne leží, hľadí zmierene<br />
smrti do očí. Kto vie, čo človek v kóme ešte prežíva?<br />
Kto chce s umierajúcim stráviť jeho posledné chvíľky, musí mu vedieť pomôcť. Útecha nepotrebuje<br />
mnoho slov. Stačí podoprieť, krátko pohladiť, alebo sa len pokojne posadiť vedľa<br />
toho, kto odchádza. Zbytočným dotykom a kontaktu sa však vyhýbajme, môžu odovzdávať<br />
silu, a tým predlžovať smrteľný zápas. Preto nie je činom lásky volanie, ktoré má umierajúceho<br />
znovu priviesť k vedomiu.<br />
Keď nastala pozemská smrť, nachádza sa jemnohmotné telo práve zomretého človeka<br />
mimo hrubohmotného tela, je s ním však ešte stále spojené neviditeľnou šnúrou. Aj keď<br />
pozostalí cítia bolesť, aj tak by mal byť pokoj v blízkosti lôžka zosnulého. Hlasný plač, nárek<br />
a zbytočný hovor môžu prebudiť túžbu vrátiť sa späť a utešiť všetkých, ktorých umierajúci<br />
opúšťa. To by mu odchod iba sťažovalo.<br />
Ak človek nazerá na tento pozemský život ako na krátke obdobie učenia sa v rámci svojho<br />
celého bytia, ktoré existovalo už pred narodením a po pozemskej smrti opäť pokračuje, zorientuje<br />
sa na onom svete rýchlejšie. Čakajú tam na neho pomocníci, ktorí ho odprevadia do<br />
tej úrovne, kam podľa svojej zrelosti patrí. Odtiaľ môže (očisťovaním a zdokonaľovaním sa –<br />
pozn. red.) putovať nahor do svetlejších úrovní, alebo sa musí vrátiť späť, aby prežil ďalší<br />
pozemský život.<br />
Anna Luise Braun •<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
19 | 2009
Change language