Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

(vzťahuje sa na prízvučnú pozíciu a podporuje zistenia, ku ktorým sme dospeli v našej
diplomovej práci na tému Osvojovanie si výslovnosti krátkych vokálov slovenčiny zo
strany študentov z Bulharska študujúcich na vysokej škole v Bratislave, ktorú sme
vypracovali pod vedením prof. PhDr. Juraja Dolníka, DrSc. z Katedry slovenského
jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave). Dôvod posunutia
vidíme v tom, že šesť bulharských hlások má v porovnaní so slovenčinou miesto artikulácie
trocha posunuté smerom dozadu a nižšie (porov. Kráľ, 1974). Samohlásky e, i,
sú hodnotené ako predné, naopak a, ă, o, u ako zadné. Zároveň a, e, o sú hodnotené
ako široké, a ă, i, u ako úzke.
2. Zanedbávanie „čistej výslovnosti“ piatich slovenských krátkych samohlások
v neprízvučnej pozícii, respektíve ich špecifická výslovnosť spočívajúca v tom, že čím
vzdialenejšia od prízvučnej pozície je tá ktorá hláska, tým je jej výslovnosť „znečistená“
(redukovaná). Napr. Pozerám sa do zrkadla. Dôvod zanedbávania vidíme v tom, že
v bulharčine jestvuje tzv. redukcia vokálov – neutralizácia kompaktnosti vo fonologických
dvojiciach /a – ă/, /o – u/, /e – i/, podmienená silou vyslovovania (ne)prízvučných
slabík. Napr. Оглеждам се в огледалото.
3. Čiastočné alebo úplné odstránenie dlhých samohlások, resp. predlžovanie krátkych
samohlások najmä v prízvučnej slabike alebo vzájomná zámená krátkych a dlhých
samohlások. Napr. A ja(?) ča(?)ka(?)m na(?) za(?)sta(?)vke. Dôvod odstránenia
vidíme v tom, že bulharčina nemá dlhé vokály, resp. nepozná dištinktívnu funkciu
kvantity (dĺžka má emočnú, citovú hodnotu, používa sa zriedkavo), Bulhari teda dĺžky
„nepočujú“ a vyslovujú ich s ťažkosťami. Napr. Аз чакам на спирката, чааакам ли
чакам!
4. Rozkladanie dvojhlások: ǐa, ǐe, ǐu, ǔo na dve osobitné samohlásky: i+a, i+e, i+u,
u+o, resp. na j+a, j+e, j+u, v+u, „rozširovanie“ dvojhlások pomocou palatálnej úžinovej
šumovej spoluhlásky j: i+j+a, i+j+e, i+j+u; zriedkavejšie nahradenie dvojhlásky
krátkou alebo aj dlhou(!) samohláskou. Napr. V pia(?)tok mám lie(?)tadlo. Dôvod rozkladania
vidíme v tom, že bulharčina nemá klasické dvojhlásky (difrongy), ani polohlásku
ǐ, pozná iba tzv. pseudodvojhlásky (diftongoidy) zložené zo samohlásky a hlásky
j, ktorá je hodnotená ako glaid: je, ja, jă, jo, ju + ij, ej, aj, ăj, oj, uj + jaj (яйце).
Obdobne, bulharčina nemá ani diftong ǔo.
5. Rozkladanie samohláskových skupín na jasne oddelené samohlásky alebo naopak
ich nahrádzanie diftongoidmi okrem iného aj v ustálených spojeniach ďi, ťi, ňi, ľi + ďe,
ťe, ňe, ľe + ďie, ťie, ňie, ľie. Napr. Dia(?)na dostala prsteň s dia(?)mantom. Dôvod
rozkladania vidíme v tom, že bulharský glaid j sa niekedy vyskytuje aj medzi dvomi
hláskami pre zabránenie vzniku tzv. hiátu, teda susedstvu dvoch samohlások na hranici
slabík alebo aj slov. Napr. Дияна – дядо – диамант – България – Словакия – пиаца
– трион.
6. Výrazne regresívne zmäkčovanie (palatalizácia) všetkých spoluhlások pred samohláskami
i a e a ǐ-ovými diftongmi ǐa, ǐe, ǐu + miešanie samohlások, diftongov
a mäkkých spoluhlások. Napr. Nie(?), ne(?)môžem to nija(?)ko nie(?)sť! Dôvod zmäkčovania
vidíme v tom, že bulharčina (spis.) hodnotí i a e ako mäkké samohlásky zmäkčujúce
predchádzajúcu spoluhlásku. Тakéto výrazne zmäkčovanie je vo východobulharských
nárečiach; naopak, západobulharské nárečia sú vnímané ako „tvrdé“. Napr.
дете – лале.
134