Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Keďže však tieto výrazy zaraďujeme do prvej skupiny blízkoznačných slov A), musíme
pre ne vedieť uviesť aj príklad ich vzájomnej kognitívnej odlišnosti, na základe
ktorého bude možné nájsť aj príklad pre negatívny jazykový kontext skúmaných slov.
(9) Po niekoľkých sekundách hodený kameň znehybnel.,
kde po vzájomnom nahradení skúmaných slov dostaneme výrok
(10) Po niekoľkých sekundách hodený kameň ochrnul.
Je zrejmé, že také vzájomné nahradenie nie je možné, pretože dochádza
k vytvoreniu nezmyselného výroku (10). Ochrnutý môže byť iba živý tvor, človek
alebo zviera, túto vlastnosť nemôže mať neživý predmet. Preto pri nahradení skúmaných
výrazov v danom kontexte dochádza k takej zmene kognitívneho významu kontextu,
ktorá spôsobuje jeho logickú nezmyselnosť. Vetu (10) by kompetentný používateľ
slovenčiny nepoužil. Naopak, použitie vety (9) je možné bez akýchkoľvek výhrad.
Ďalšie vzájomné odlišnosti v kognitívnom význame skúmaných slov by sme mohli
nájsť aj v súvislosti s tým, že v prípade ochrnutia ide zväčša o fyzickú disfunkciu, pričom
znehybnenie môže mať množstvo iných príčin. Do stavu nehybnosti môžeme sami
seba uviesť vedome a plánovane a rovnako ho môžeme zmeniť na aktívny stav. Stav
ochrnutia vedomý a plánovaný nie je, pretože poväčšine ide o trvalú alebo dlhodobú
fyzickú disfunkciu následkom zranenia či nejakej poruchy. Ochrnutý človek ďalej nemusí
mať ochrnuté celé telo, môže mať ochrnuté napríklad iba dolné končatiny, zatiaľ
čo zvyškom tela môže hýbať. Stále však o danom človeku môžeme povedať, že je
ochrnutý. Nehybný človek však má nehybné celé telo, inak by sme o ňom nepovedali,
že je nehybný.
Počet blízkoznačných slov skupiny A), teda slov, v prípade ktorých nachádzame istú
čiastočnú odlišnosť v ich kognitívnych významoch, ale nie v ich nekognitívnych
významoch, je oveľa menší, ako počet dvojíc slov druhej alebo tretej skupiny, kde
pristupuje aj odlišnosť v nekognitívnych významoch.
LINsynonymné blízkoznačné slová prináležiace do skupiny B) našej klasifikácie sú
v synonymických slovníkoch početné. Príkladom druhého druhu blízkoznačných slov
je dvojica otlačiť a oškúliť. Tieto dvojargumentové empirické predikáty sú uvedené
ako synonymá v synonymických slovníkoch. Slovo otlačiť sa v slovníku neuvádza
s nijakou poznámkou o štylistickom príznaku, jeho nekognitívny význam je takto štylistická
neutrálnosť či bezpríznakovosť. Naopak, k slovu oškúliť (odrieť) nachádzame
štylistický príznak expresivity, dané slová sa takto líšia svojimi nekognitívnymi významami,
čo predstavuje jednu z charakteristík blízkoznačných slov skupiny B).
Otlačiť možno niečo prostredníctvom silného tlaku nejakým iným objektom. Ide
o istý spôsob poškodenia danej veci. Oškúliť možno niečo prostredníctvom prudkého
trenia prostredníctvom iného objektu. Rovnako, ako v prípade prvého slova, aj tu ide
o istý spôsob mechanického poškodenia danej veci. Práve poškodenie nejakého objektu
prostredníctvom kontaktu s iným objektom či za použitia sily by sme mohli chápať
ako spoločný kognitívny význam skúmaných slov, na základe ktorého nachádzame
pozitívne jazykové kontexty ich vzájomného nahradzovania. V prípade prvého slova je
26