Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Def. 4 Nejaké slovo S1 je vo vzťahu rovnoznačnosti s nejakým iným slovom S2 vtt,
keď sú S1 a S2 slovami jedného jazyka L, majú totožný kognitívny význam a totožný
nekognitívny význam – štylistický príznak. Rovnoznačné slová sú z hľadiska logickej
sémantiky L-ekvivalentné a nevyhnutne koreferenčné.
Požiadavka totožnosti významu rovnoznačných slov takto zahŕňa aj podmienku,
aby mali dané slová totožné obe významové zložky. Logická sémantika by rovnoznačné
slová analyzovala ako druhý vzťah LOGsynonymných slov, kde ide o dve rôzne
slová toho istého jazyka s totožným kognitívnym významom, keďže logická sémantika
od nekognitívneho významu odhliada. V lingvistike však musíme zohľadňovať aj túto
zložku. Dve slová s totožným nekognitívnym významom by mali mať podľa explikácie
nekognitívneho významu ako istého štylistického príznaku totožné štylistické príznaky.
To znamená, že v oboch prípadoch by malo ísť o slová s neutrálnym, expresívnym,
archaickým, estetickým alebo iným príznakom. Pri rozlišovaní štylistických príznakov
sa však vyskytuje istá neostrosť či aspekt subjektivity a ich enumerácia sa môže vyskytovať
v detailnejších alebo menej detailných rovinách. Ide najmä o prípady, v ktorých
porovnávame dve príznakové slová. Niektorých prípadoch slov nevieme určiť presnú
hranicu medzi dvoma príznakmi (napr. slová s príznakom zastaranosti a archaizmy)
a naopak, v prípade niektorých výrazov vieme určiť viacero štylistických príznakov
(napr. poetizmus s archaickým príznakom). Ako teda môžeme objektívne tvrdiť, že dve
slová majú totožný štylistický príznak? Tento problém tu musíme akceptovať a aspoň
čiastočne ho vyriešiť tak, že sa budeme pri určovaní štylistického príznaku slova pridŕžať
poznámok týkajúcich sa štylistického príznaku daného slova a uvádzaných v súčasných
slovníkoch. Za totožný nekognitívny význam budeme pokladať ten istý príznak
uvedený v slovníku pri skúmaných slovách prostredníctvom skratky. Slovníkové
poznámky o štylistickom príznaku slov sú najvšeobecnejšie a predstavujú niekoľko
základných a všeobecne akceptovaných štylistických príznakov. Ak by sme štylistické
príznaky určovali na základe jemnejších a subjektívnejších kritérií, t. j. rozlišovali by
sme napríklad medzi príznakom rozprávkovosti a príznakom poetickosti (všeobecnejšie
ide o príznak knižnosti), nevedeli by sme vždy jasne určiť štylistický príznak slova
a nemuseli by sme sa na jeho určení vedieť zhodnúť s iným účastníkom komunikácie.
Museli by sme pri konštatovaní totožnosti nekognitívnych významov dvoch slov zohľadňovať
celú hierarchiu štylistických príznakov. Niektoré príznakové slová možno
ďalej používať v tých istých štýloch, napr. hovorové a pejoratívne slová sú si veľmi
blízke z hľadiska štylistického príznaku a možno ich takto vzájomne nahradzovať
v každom jazykovom kontexte. Problém tu teda predstavujú rôzne roviny v určovaní
štylistických príznakov slov, ktoré sú viac či menej detailné, a príbuznosť niektorých
štylistických príznakov slov, ktorá neumožňuje hovoriť o používaní takých slov
v odlišných štýloch. S ohľadom na tieto problémy bude totožnosť nekognitívnych významov
slov v našom ponímaní zahŕňať okrem skutočnej totožnosti poznámok o štylistickom
príznaku uvedených k slovám v súčasných slovníkoch aj príbuznosť štylistických
príznakov dvoch slov. Mieru takej príbuznosti štylistických príznakov, ktorá do
spomínanej „totožnosti“ nekognitívneho významu rovnoznačných slov spadá, opäť
určí test vzájomnej nahraditeľnosti rovnoznačných slov v jazykových kontextoch za
zachovania istých podmienok, kognitívnych i nekognitívnych.
20