Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Výpovede, ktoré obsahujú operátor kto na jednej strane a slovesá zmyslového vnímania
(vidieť, uvidieť 4 , pozrieť, počúvať) na strane druhej vyjadrujú spôsob nadobudnutia
informácie o skutočnosti. Napr.: Myslím si, že celá hala videla, kto ovláda hru
a kto sa ju snaží rozbíjať provokáciami do bitky. Achilles videl, kto ho drží, no predzvesť
smrti bola oveľa naliehavejšia a bližšia.
1.2. Ľavostranné kolokácie so zámenami
Do najčastejších ľavostranných kolokácií vstupuje operátor kto so zámenami prevažne
mužského rodu, a to ukazovacími, neurčitými a vymedzovacími.
Z neurčitých zámen vytvára kolokácie prevažne so zámenami niekto, ktosi, hocikto
a ktokoľvek. Ak odosielateľ použije ako odkazovací prostriedok zámeno niekto a rozšíri
svoju výpoveď použitím operátora kto, neurčitosť neurčitého zámena sa zmierni, pretože
vo vete s operátorom kto je už vyjadrená konkrétna vlastnosť, ktorou má spomínaná
osoba disponovať. Napr.: (...) fakt by ma nesmierne zaujímalo, či aj ty si si niekedy
tak naliehavo uvedomovala potrebu mať niekoho, kto by dokázal nazrieť do tvojho
života lepšie a hlbšie, ako to dokážeš ty sama (...). Predstavme si niekoho, kto má zložiť
reparát. Hlavné je, aby sa vždy našiel niekto, kto dokáže prísť s niečím čerstvým.
Túto istú funkciu plní operátor kto aj so zámenom ktosi. Kým však prvá kombinácia
dominuje v informačných textoch, dvojica ktosi – kto sa častejšie vyskytuje v umeleckých
textoch. Napr.: Tento večer zaspáva aspoň o čosi ľahšie, je tu ktosi, komu sa
zdôverila, ...(). Keby ti bol neverný tvoj muž s kýmsi, kto by za to nestál, urazíš sa.
Takmer vyprahnutý zvolal: „Žíznim!“ Ktosi, koho srdce bolo snáď ešte aspoň trochu
schopné súcitu, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na yzop a podal Mu ju k ústam.
K úplnému popretiu neurčitosti dochádza vtedy, keď sa k zámenu niekto pridá aj
ukazovacie zámeno ten, pretože zámeno ten ukazuje na prítomnú osobu, alebo odkazuje
na osobu spomínanú v texte. Použitím týchto dvoch zámen ako odkazovacieho prostriedku
v jednej vete a operátora kto v druhej dochádza nielen k zmierneniu neurčitosti,
ale dokonca k jej vymiznutiu, pretože sa zdôrazní konkrétna osoba. Neurčitosť je tu
už len formálna, pretože hoci nie je vyjadrené konkrétne meno osoby, čitateľ na základe
skúseností vie, o koho ide. Napr.: Ani teraz jej nechýbali, ale možno dieťa by bol
ten niekto, kto by na ňu čakal — takto čakala stále iba ona. A to už radšej pomlčím
o skutočnosti, že ten niekto, kto ho z češtiny prekladal, nebol natoľko v obraze, že niektoré
odborné kynologické terminológie skomolil jedna radosť.
Pri zámenách hocikto a ktokoľvek, odkazujúcimi na vetu s operátorom kto sa dej
vzťahuje na osoby, pri ktorých je vlastne jedno, kto sú, dôležité je, aby spĺňali určité
podmienky, resp. kritériá. Napr.: Buď s nimi nikto nebude spolupracovať a hlasy, ktoré
dostanú od pravicových Slovákov, budú nevyužité, alebo bude SMK spolupracovať
s hocikým, kto splní jej požiadavky. Dnes môže v Moskve vystavovať doslova hocikto,
kto si to zaplatí. Potenciálne sa tajné materiály NATO, ku ktorým má takáto vláda
prístup, môžu dostať do rúk komukoľvek, kto o to požiada. Prihlásiť sa mohol ktokoľvek,
kto mal futbalové skúsenosti.
4 Pri slovese uvidieť nevyjadruje len zmyslové vnímanie, ale funguje aj vo význame zistiť
(napr.: Uvidíme, kto z nás má viac rozumu.), pri tejto sémantickej skupine slovies sme túto sku-
točnosť museli zohľadniť.
278