Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Ozvláštňovanie sujetovej línie v prozaickej tvorbe
Jána Červeňa *
Viktoria Kissová
Predmetom štúdie je interpretačne ladený exkurz do prozaickej tvorby Jána Červeňa.
Ten ako prototyp básnika sujetu uplatňoval špecifické metódy ozvláštňovania sujetovej
línie, ktoré následne generovali vysoké estetické kvality jeho tvorby. Zameriame
sa na podrobnú analýzu vybranej novely Modrá katedrála, jej akustickej, vizuálnej
a symbolickej roviny. Výsledky hermeneutického ponoru sa v závere pokúsime generalizovať
a prostredníctvom uplatnenia metódy fikčných svetov formulovať základné
typologické črty jeho tvorby.
Na invenčnosť zvukovej organizácie Červeňovej novely poukázal už S. Šmatlák
(1949, s. 13 – 23) vo svojich interpretačných sondách do Červeňovej prózy. Podľa
nášho názoru akustický prvok tvorí ďalšiu rovinu imaginatívneho potenciálu, ktorý
generuje Červeňova poetika.
Štruktúrna teória umeleckého diela poľského filozofa a estetika R. Ingardena vychádza
z fenomenologickej filozofie. Z hľadiska orientácie nášho výskumu je zaujímavý
jeho prístup k vrstve zvukových útvarov, ktoré považuje za jednu zo štyroch konštitutívnych
zložiek umeleckého diela. Podľa Hamana (1999, s. 110 – 112) Ingarden chápe
vrstvy zvukových útvarov, ale aj vrstvy ako jazykových významov predovšetkým
v zmysle ich schopnosti evokovať, vyvolávať predstavu. V ich evokačnej sile podľa
neho spočíva ich základná funkcia. Evokačnú silu a imaginatívny potenciál vnímame
ako dva základné atribúty prózy Jána Červeňa.
Možno uviesť viaceré príklady:
„Igor sa tomu vysmial:
– Na šibenici, haha! Zlodejské oči, haha! Ako ti to prišlo na um? Utekal preč
a len sa neustále smial. Smiech za ním vial ako plášť: haha, haha!“ (Červeň,
1998, s. 85).
„,Pí,´ zapišťala myš a mihla sa cez miestnosť, ktorá sa vo svojej prázdnote
zdala neobyčajne veľká“ (tamže, s. 87).
„Huhú, Júlia, huhú,“ volal na ňu kedysi dávno chlapec Igor a hádzal kamene
za veveričkami (tamže, s. 89).
„Tralala, spieva si a deň okolo neho čím ďalej, tým viacej nadobúda farbu
zadymenej slonoviny.
Tralala – ozývalo sa to celým domom.“ (Tamže, s. 95.)
„– Ľaľa, ľaľa, aké je to pekné!” (Tamže, s. 95.) (Zv. V. K.)
* Tento príspevok vznikol v rámci riešenia vedeckého projektu Koncept možných svetov a jeho
uplatnenie v literárnej teórii, ktorý je podporený Grantom mladých Univerzity Komenského –
Grant UK č. 83/2009. Vo svojej pôvodnej podobe bol súčasťou dizertačnej práce Typologické
špecifiká prózy tzv. básnikov sujetu (2009).
173