Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

náležitosti patria do množiny Nal(N) ∩ Nal(O), vyplývajú tak zo spoločného kognitívneho
významu skúmaných slov.
Pozrime sa teraz na vzájomne odlišné náležitosti vlastností N a O. Nie všetky nehybné
indivíduá sú zároveň aj ochrnuté, a nie všetky ochrnuté indivíduá sú zároveň aj
nehybné, môžu byť ochrnuté iba čiastočne. Vlastnosť N môže mať v nejakom možnom
svete a časovom okamihu, v ktorom dané slová nemajú prázdny rozsah, aj neživý
predmet, o vlastnosti O to neplatí. Rozsahy N a O teda nemôžu byť totožné. Exemplifikátom
vlastnosti N je nehybný kameň, ktorý nemôže byť exemplifikátom vlastnosti
O. Exemplifikátom O je čiastočne ochrnutý človek, zatiaľ čo tento nemôže byť exemplifikátom
N. V prípade N takto vieme rozlíšiť indivíduá patriace do jej rozsahu, ktoré
nepatria do rozsahu O, a naopak. Toto konštatovanie na úrovni rozsahov slov nás vedie
k rozlíšeniu istých kognitívnych významov, ktorými sa dané slová vzájomne odlišujú.
Takto by sme za jednu z náležitostí iba vlastnosti N mohli pokladať vlastnosť „platiť
nevyhnutne o (celom) indivíduu“, pričom vieme, že táto vlastnosť nemôže byť náležitosťou
vlastnosti O. Naopak, náležitosti napr. „(byť) živé indivíduum“, „neplatiť nevyhnutne
o všetkých častiach indivídua“ prináležia iba vlastnosti O.
Rozsahy skúmaných slov a vlastností N a O majú spoločné i odlišné prvky tak, ako
majú N a O niektoré náležitosti spoločné a niektorými sa vzájomne odlišujú. V prípade
každej z intenzií nachádzame vzájomne odlišné náležitosti. Keďže náležitosti vyplývajú
z kognitívneho významu jazykových výrazov, na základe vyššie uvedených tvrdení
konštatujeme príbuznosť/blízkosť kognitívnych významov skúmaných slov nehybný
a ochrnutý.
Skúmanie a demonštrácia kognitívnych významov blízkoznačných slov skupiny A)
a B) sa týmto ešte nemôže zavŕšiť. Nastáva tu totiž istý problém, na ktorý nemožno
nepoukázať a ktorý sa tu pokúsime intuitívne rozobrať a riešiť: odlíšenie blízkoznačných
slov od slov rôznoznačných, ktoré nemožno pokladať za LINsynonymné slová.
Dalo by sa totiž namietať, že aj intenzie signifikované rôznoznačnými slovami majú
kognitívne niečo spoločné a niečo navzájom odlišné, a z toho vyplýva, že tiež intenzie
rôznoznačných slov majú niektoré náležitosti spoločné a niektoré navzájom odlišné.
Dosiaľ sme na úrovni kognitívneho významu odlíšili blízkoznačné slová od slov rovnoznačných,
čo by sme mohli chápať ako ohraničenie blízkoznačnosti z jednej strany. 10
Teraz nás čaká ťažšia úloha, t. j. odlíšiť blízkoznačnosť od toho, čo možno chápať ako
jej ohraničenie z druhej strany, od rôznoznačnosti.
Uveďme si dvojicu slov strom a človek ako príklad pre dve rôznoznačné slová,
o ktorých nebude nijaký korektný používateľ slovenčiny tvrdiť, že ide o navzájom
LINsynonymné slová. Napriek tomu majú aj tieto slová kognitívne niečo spoločné,
čo vyplýva napríklad z toho, že v oboch prípadoch ide o živé organizmy. Nech
predikát strom signifikuje vlastnosť S a nech predikát človek signifikuje vlastnosť Č.
Vieme, že z každej z týchto intenzií vyplýva istá množina náležitostí – vlastností: množina
Nal(S) a množina Nal(Č). Skúmajme ale, či existuje aj množina Nal(S) ∩ Nal(Č),
a ak existuje, ktoré a aké náležitosti do nej patria. S a Č majú spoločné náležitosti
„(byť) živý organizmus“ či „(byť) indivíduum“ či ďalšie vlastnosti vyplývajúce
z týchto vlastností. Iba do množiny Nal(S) patrí napríklad vlastnosť „(byť) drevina“
10 Týka sa to samozrejme iba blízkoznačných slov skupiny A) a B).
30