Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

a v niektorých jazykových kontextoch vzájomne (a spätne) 8 nahraditeľné za tých istých
podmienok nie sú.
Pre blízkoznačné slová musia takto existovať pozitívne aj negatívne jazykové kontexty
ich vzájomného nahradzovania.
Ako v prípade LOGsynonymných a rovnoznačných slov, aj pri vzájomnom nahradzovaní
blízkoznačných slov nám ide o zachovanie kognitívneho významu kontextu
a jeho zaradenia do istej štylistickej vrstvy. Zatiaľ čo LOGsynonymné a rovnoznačné
slová majú totožný kognitívny význam, blízkoznačné slová možno v pozitívnych kontextoch
nahradzovať práve vďaka tomu, že majú istý spoločný kognitívny význam.
Naopak, vďaka ich navzájom odlišným neprázdnym kognitívnym významom existujú
pre ne negatívne jazykové kontexty. Negatívny kontext môže byť zapríčinený nielen
kognitívnou odlišnosťou blízkoznačných slov skupiny A) a B), ale aj štylistickou odlišnosťou
blízkoznačných slov skupiny B) a C).
Definície podmienok pre vzájomné (a spätné) nahradzovanie blízkoznačných slov
musíme formulovať pre oba druhy jazykových kontextov. Takto pre pozitívne jazykové
kontexty blízkoznačných slov platí, že:
Def. 7 Dve slová S1 a S2 sú vo vzťahu blízkoznačnosti vtedy, keď ide o dve slová
jedného jazyka L a v pozitívnom jazykovom kontexte ich možno vzájomne
(a vzájomne spätne) nahradzovať bez zmeny kognitívneho významu daného kontextu
či jeho zaradenia do štylistickej vrstvy jazyka, do ktorého dané slová i kontext prináležia.
V pozitívnych kontextoch sa pri vzájomnom nahradzovaní blízkoznačných slov kla-
die dôraz na ich spoločný význam. Povieme, že sa aktivizuje iba tento spoločný kognitívny
význam slov a dochádza k neutralizovaniu kognitívnych odlišností daných slov.
Platí to samozrejme iba pre blízkoznačné slová skupiny A) a B), keďže blízkoznačné
slová skupiny C) sú kognitívne totožné. Def. 7 sa takto ničím neodlišuje od definície
pre vzájomné (a spätné) nahradzovanie rovnoznačných slov def. 5 a odhliadnuc od
nekognitívneho významu slov ani od definície pre LOGsynonymné slová def. 2.
Z pohľadu logickej sémantiky by akýkoľvek rozdiel v kognitívnom význame blízkoznačných
slov znamenal nemožnosť nahradenia takých slov v jazykovom kontexte
pod podmienkou uchovania kognitívneho významu kontextu. My však pri skúmaní
LINsynonymie musíme upustiť od ostrých logických nárokov na nahradzovanie výrazov
v pozitívnych kontextoch, čo vyplýva z funkcie synonymie v lingvistike. Nehovoríme
tak o ostrom a absolútnom zachovaní kognitívneho významu kontextu, ako to
vyžaduje logika, ale o neostrom zachovaní kognitívneho významu kontextu, aké si
vyžaduje bežná komunikácia a užívanie prirodzeného jazyka na rôzne každodenné úče-
ly. Z definície takto vyplýva, že v pozitívnych kontextoch sa vďaka spoločnému kognitívnemu
významu blízkoznačných slov skupiny A) a B) a neutralizácie ich navzájom
odlišných významov zachováva kognitívny význam kontextu a nemenia sa ani kognitívnym
významom určené či spoluurčené úrovne analýzy daného kontextu. Kognitívny
význam blízkoznačných slov skupiny A) a B) sa síce v závislosti od kontextov nemení,
keďže by tieto slová stratili svoju identitu, je však relativizovaný k jazykovým kontex-
8 Podmienku spätného vzájomného nahradzovania blízkoznačných výrazov aj tu pokladáme za
triviálnu podmienku.
24