Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Pokúsme sa teraz uviesť príklad negatívneho jazykového kontextu, v ktorom dané
dva slová vzájomne nahradiť nemôžeme z hľadiska kognitívneho významu:
(15) Našiel sa tupý predmet, ktorý otlačil karosériu auta.
(16) Našiel sa tupý predmet, ktorý oškúlil karosériu auta.
Predstavme si už načrtnutú situáciu hľadania stôp v súvislosti s trestným činom poškodenia
majetku, v tomto prípade auta. Auto má na karosérii veľkú preliačinu, zrejme
spôsobenú tlakom iného vozidla na dané vozidlo. Poškodenie vzniknuté oškúlením
(odretím) by zrejme zanechalo inú stopu, v prvom rade oškretý lak, sekundárne nemožno
vylúčiť preliačinu. V týchto dvoch prípadoch poškodenia však ide o rôzne
pôsobenie sily, iným smerom a zanechávajúce odlišné stopy. Odborníci by v každom
prípade vedeli určiť, či v prípade skúmaného poškodeného auta išlo o jeho otlačenie
alebo odretie. Preto vzájomným nahradením skúmaných výrazov dochádza v prípade
výrokov (15) a (16) k takému kognitívnemu posunu, že sa výrok (16) stáva pre vyšetrovanie
poškodenia vozidla zavádzajúcim, a teda vzájomné nahradenie daných slov
v kontexte (15) nie je možné za dodržania kognitívnych podmienok def. 7. Ak je výrok
(15) ďalej vyňatý zo znaleckého posudku vyhotoveného v súvislosti s poškodením
vozidla neznámym páchateľom, vzájomné nahradenie skúmaných slov takto nie je
možné ani z hľadiska nekognitívneho významu. Takýto posudok si vyžaduje použitie
odborných výrazov alebo výrazov s neutrálnym štylistickým príznakom, kde expresívny
a hovorový výraz pôsobí veľmi nemiestne. Výrok (16) v tomto prípade spĺňa obe
podmienky týkajúce sa negatívneho jazykového kontextu stanovené v def. 8.
2.3.2. Náležitosti
Koncepciu náležitostí nám poskytuje systém TIL-ky, táto nám umožňuje ukázať
kognitívne odlišnosti blízkoznačných slov skupiny A) a B) a zostať pri tom na úrovni
významu výrazov, keďže náležitosti vyplývajú z kognitívneho významu slov (jazykových
výrazov). Pojem náležitosti alebo rekvizity si tu pre zjednodušenie priblížime iba
pre jednoargumentové predikáty, teda pre predikáty, ktoré vyjadrujú vlastnosti. Najprv
si však uveďme vyplývanie vlastnosti z nejakej inej vlastnosti, ktoré pre definíciu náležitostí
vlastností potrebujeme:
Z vlastnosti P vyplýva vlastnosť Q vtt (∀w)(∀t)(∀x)[P wt (x) ⊃ Q wt (x)],
Pre náležitosti intenzií jednoargumentových predikátov bude platiť:
Náležitosťou vlastnosti P je každá vlastnosť Q, ktorá z P vyplýva, vrátane vlastnosti
P samej. Náležitosťou vlastnosti P je teda každá vlastnosť Q taká, že pre každý možný
svet a časový okamih 〈w, t〉 a každé x platí, že ak x má vo 〈w, t〉 vlastnosť P, tak x má
vo 〈w, t〉 aj vlastnosť Q, ktorá z P vyplýva, vrátane vlastnosti P samej. Ak x má vlastnosť
P, potom musí mať každú náležitosť vlastnosti P. Ak x niektorú z náležitostí P
nemá, potom nemá ani vlastnosť P.
Uveďme si teraz príklad. Slovo kôň je jednoduchý empirický jednoargumentový
predikát. Ako taký signifikuje vlastnosť „(byť) kôň“, povedzme intenziu K. Náležitos-
28