Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

svojmu okoliu. Používanie slangu neraz vníma ako spôsob, ktorým môže zaujať odmietavý
postoj voči normám presadzovanými spoločnosťou (v prípade tínedžera sú to
najmä rodičia a učitelia) a zároveň tak dáva najavo, že je právoplatným členom svojej
subkultúry. Kto používa slang, ľahšie sa etabluje medzi rovesníkmi a tiež sa s nimi
identifikuje. Na druhej strane však zároveň každý tínedžer túži zaujať i vyniknúť
v skupine svojich vrstovníkov, pri čom mu môže o. i. dopomôcť aj jeho verbálny prejav.
Markantnou zložkou verbálnych prejavov tínedžerov sú však okrem slangizmov aj
vulgarizmy a slová s expresívnou (a neraz) zápornou emocionálnou zložkou (hlavne
pejoratíva, dysfemizmy). Použitie vulgarizmov sa ešte donedávna obmedzovalo najmä
na tzv. marginálne a suteréne sociálne skupiny (Patráš, 1997, s. 129), avšak pod vplyvom
spoločenských, kultúrnych a politických zmien sa v posledných desaťročiach
hranica tolerancie vulgarizmov v komunikácii (a to nielen súkromnej) posunula do
akceptovateľnejšej roviny.
Terminológia vzťahujúca sa na vrstvu slov spoločensky viac-menej neprijateľných
je značne rozkolísaná. Okrem termínu vulgarizmus/vulgarizmy, sa môžeme v praxi
stretnúť aj s označením tabuizovaná (tabuovaná) lexika, škaredé slová, obscénne slová,
háklivé slová. Pri našej koncepcii práce dávame prednosť termínu tabuizovaná lexika
resp. vulgarizmus/vulgarizmy (porov. tiež Maričová – Slančová, 2000, s. 194). Do
úvahy berieme aj mieru spoločenskej tolerancie voči používaniu konkrétnych výrazov
a rôznu silu (t. j. mieru expresívnosti) jednotlivých výrazov, pričom vychádzame
z teórie M. Grochowského (podľa Patráš, 1997, s. 131). M. Grochowski (op.cit.) klasifikoval
vulgarizmy ako systémové (tabu ovplyvňuje forma bez ohľadu na sémantické
vlastnosti a kontext, ide predovšetkým o slová začínajúce hláskovými skupinami KO-,
PI-, KU-, JE- a ich derivátov) a referenčno-zvyklostné vulgarizmy (tabu vzniká v dôsledku
obsahu, pričom sú prekonávané predovšetkým kultúrne konvencie).
Využívanie lexiky (tínedžermi) s vulgárnym obsahom je však stále najmä v školskom
alebo rodinnom prostredí vnímané ako nežiaduce a neraz aj v rôznej miere sankciované.
Tínedžeri tento spoločenský „výchovný“ tlak vyriešia originálnym spôsobom,
ktorý sme postrehli v rámci nášho širšie orientovaného výskumu zameraného na slang
v hovorených prejavoch mladých. V priebehu zaznamenávania rozhovorov tínedžerov
a následne aj pri spracovávaní audionahrávok sme postrehli o. i. aj tendenciu tínedžerov
kódovať slová, ktorých používanie sa v komunikácii považuje za nevhodné (v duchu
Grochowskeho klasifikácie ide predovšetkým o systémové vulgarizmy) do zdanlivo
„nevinnej“, resp. ťažkoidentifikovateľnej podoby.
Prvotné nahrávky boli realizované v menších skupinách tínedžerov (najmä počas
tzv. delených hodín v rámci vyučovania a počas prestávok, pričom sa rozhovory pohybovali
na osi od riadeného po voľný rozhovor v závislosti od aktívnosti študentov).
Na základe získaného materiálu sme zostavili sociolingvistickú anketu, s ktorou sme
oslovili celkovo 382 študentov. Výskumnou zložkou sa stali študenti 2. a 3. ročníka
SOU Stavebného a Osemročného gymnázia na Vazovovej ulici v Bratislave. Medzi
respondentmi bolo 184 dievčat a 198 chlapcov vo veku 15 až 18 rokov. Bližšiu číselnú
špecifikáciu vekového rozhrania študentov sumarizuje tabuľka č. 1.
328