05.03.2013 Views

Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Varia XIX - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

v lete 2007, v Oščadnici v lete 2008; v meste Turzovka v časti Hlinené a Turkov,<br />

v Korni a Kornici na prelome mesiacov august a september 2009. Z obcí s goralsky<br />

hovoriacim obyvateľstvom máme niekoľkohodinový zvukový záznam. Dotazníkovu<br />

formu 2 sme uplatnili v lokalitách s hornokysuckým pomedzným nárečím.<br />

Reprezentačnú vzorku pre charakteristiku vokalického i konsonantického systému<br />

nárečia predstavuje nárečový prehovor informátorov vo veku od 65 rokov a viac, ktorých<br />

sme považovali za príslušníkov najstaršej generácie používateľov dialektu. Táto<br />

skupina ľudí si najlepšie zachováva miestne nárečie. Najstaršia generácia aktívnych<br />

používateľov nárečia navštevovala ľudovú a meštiansku školu, prevažná väčšina má<br />

základné vzdelanie.<br />

Nárečové formy v texte označujeme kurzívami.<br />

Pri opise fonologického systému kysuckých goralských nárečí vychádzame z práce<br />

Júlie Dudášovej-Kriššákovej Goralské nárečia (1993). Rovnako sa opierame o systém<br />

fonetickej transkripcie uvedený vo všetkých zväzkoch slovanského jazykového atlasu<br />

(Oбщecлaвянcкий лингвистический атлас).<br />

1.2. Distribúcia foném<br />

1.2.2. Vokalizmus<br />

Pri výklade realizácií jednotlivých striednic za psl. vokály a konsonanty sa opierame<br />

o súbor systematicky vybraných javov zvukovej roviny uvedených v I. zv. ASJ v 2.<br />

časti Komentáre (1968). Rovnako sme sa opierali o interpretáciu a výklad historických<br />

vývinových zmien vo vybranej skupine goralských nárečí na zvukovej rovine, ktoré<br />

uvádza J. Dudášová-Kriššáková (1993).<br />

*ъ, *ь<br />

1. Tzv. vkladné vokály sa realizujú v skupine K + r, l, m, n na konci slova a korennej<br />

morfémy, v G pl. subst. fem. a neutr. typu tehál, metál, jadár<br />

*ъ, *ь > y Turzovka (Hlinené): vetyr, svokyr, kmotyr, blazyn/blazen;<br />

*ъ, *ь > e Turzovka (Hlinené): strebṛny, jaderko, ihel, cehel;<br />

Turzovka (Turkov): svoker, kmoter, blazen;<br />

Čierne, Skalité: v ater, kumoter, blazen, igel, cegel;<br />

*ъ, *ь > e (e-ového typu)<br />

Kornica (aj Klokočov): reberko, sadelko, cehel;<br />

Korňa: veter/v´eter, svoker, kmoter, ihel, blazen/blazen;<br />

*ъ, *ь > a (veľmi otvorené)<br />

Oščadnica: vetar, kumotar, jondarko;<br />

*ъ, *ь > ạ Oščadnica: igạl; (archaizmus)<br />

*ъ, *ь > ọ Čierne, Skalité: cegel/ceglọf;<br />

Oščadnica: metlọf, kartọf, šydlọf, kočankọf, bosorkọf.<br />

vznik a existencia dubletných tvarov v G pl.<br />

subst. fem. a neutr. (výsledok medziparadigmatického<br />

vyrovnávania substantív pod<br />

vplyvom G pl. subst. mask. typu chlopọf)<br />

2 Dotazník pre výskum slovenských nárečí (E. Pauliny a J. Štolc, 1947, list č. 1 – 50).<br />

293

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!