časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

:
= trochu ostrúhať), svietiť/-svecovať, škrobiť, škrtiť/-škrcovať (sa), škvariť (sa),
jiť/-ovať (sa), -ťať, tesať/-ávať, -tiahnuť'/-ťahovať (v 2. a 3. význame podľa
SJ), -tieniť, tĺcť (trochu potlcť), tlmiť/-ovať, -tvoriťY-tvárať 1
(= čiastočne zaoriť),
-vrieťV-vierať (s 3 významami a so zvratným podmetovým), učiť/-účať
a), zdobiť/-ovať, -zrieť/-zerať (sa), žiariť/-žiarovať, žmúriť/-žmurovať; od
erfektív sú utvorené: pri- dvihnúť, -hliadnuť/-hliadať, hryznúť/-hrýzať
), chytiť/-covať/-távať (= trochu zachytiť), pripáliť (o mraze, o slnku), kroť/-krajovať
(= upraviť vykrajovaním), odieť/-odiať/-ievať (sa), omráčiť, otrá-
"ť, otvoriť (sa), ozdobiť/-ovať, strihnúť/-hovať/-stríhať, vrátiť, zabiť;
b) pri- baviť sa, činiť sa/-číňať sa/-čiňovať sa (o čo, aby, s neurč.), drhnúť sa,
asnúť, horieť/-hárať, horknúť, hrbiť sa, hroziť/-hrážať (sa), mrznúť/-mŕzať
= trochu zamrznúť), páliť sa/-paľovať sa, piecť sa/-pekať sa, pomôcť/-máhať,
ozdiť sa/-ievať sa, puchnúť/-púchať, prieť sa/-pierať sa (do čoho, k čomu, s ne-
"č. i bezpredm.), sošiť sa (nezvratné prechodné prisošiť je zriedkavé), schnúť
= trochu obschnúť), smudnúť, škrieť (= pripáliť sa, prihorieť), tiahnuťV-ťaho-
(v 7. a 8. význame podľa SSJ), tíchnuť, tlieť/-tlievať, trieť sa/-tierať sa
trochu sa otrieť), tuhnúť, tuchnúť, žiariť sa/-ovať sa, živiť sa/-ovať sa; od
erfektíva je priškvŕknuť; sem by sme zaradili i sloveso privstať si
= vstať trochu včaššie ako obyčajne).
Význam malej miery vyjadruje
"eh slovies s predponou pri- utvorených prefixálno-sufixálnym
de tu o vyjadrenie istého „zmierneného" spôsobu slovesného deja.
postupom,
aj niekoľko jednovidových nedokona-
Zaznaíenali
sme si tieto slovesá: pri- -kukať sa/-kukávať sa, -kyvkávať, -paľovať
(o slnku), -pekať, -sekávať, -sluhovať, -smrdkávať, -šepkávať, -tmieať
sa.
Tým sme vyčerpali hlavnú skupinu slovies s predponou pri-.
Ostáva ešte
iekoľko menších skupiniek. Do prvej by sme zaradili niekoľko slovies,
ktorých predpona pri-
má význam „v prospech alebo v neprospech nieoho,
niečoho". Táto skupinka je významom blízka typu
pripísať/-pisovať.
Odvodeniny od nedokonavých slovies: pri- -čítať (dok. i nedok.)/-čitoať
(čo komu, čomu), písať/-pisovať (čo komu, čomu), -deliť/-ľovať, kázať/-kaovať,
-spieť/-spievať, súdiť/-sudzovať, -znať/-znávať (čo komu), -svojiť si/-ovať
i, -vlastniť/-ňovať (čo komu, čomu, si), piť/píjať (komu, si), volať/-ávať (komu
slávu); sem možno zaradiť i nedok. prináležať (v SSJ omylom označené ako
ok.) a prislúchať; od dokonavých slovies: pririeknuť/-riekať (komu čo),
ipadnúty-dať 1
/komu, čomu, na koho, na čo; 1.—4. význam podľa SSJ).
Blízky je významový odtienok „povedať áno", ktorý možno abstrahovať
ri malej skupinke slovies:
pri- svedčiť/-sviedčať/-svedčovať, -takať (dok. i nedok.)/-ávať, -voliť/-ľovať,
znať/-znávať (sa);od perf ektíva je odvodené prikývnutj-kyvovať.
Izolované je sloveso prijesť sa/-jedať sa, utvorené postupom pri- ... sa.
Analogicky je utvorené prikonať sa 2 /-ávať sa. Predpona pri- tu má rovnaký
ýznam ako v adjektívach typu pridobrý, priveľký, t. j. význam veľkej
iery.