časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

dení dokladov a výklade je jasné, že jazyková skutočnosť aj tradícia si
žiadali rešpektovať aj tvar žreby, -ov (pomnož. muž. rodu), bä nemožno
odsudzovať ako nesprávne ani zrebie v str. rode. Kodifikovaním iba žen.
pomnož. zrebe sa zjednodušila vzácna rozmanitosť skutočného stavu v spisovnom
jazyku aj nárečiach. Nazdávam sa, že táto kodifikácia bude narážať
na ťažkosti a neodstráni tú mnohotvárnosť, ktorá je v živej reči.
Tvary žen. rodu pomn. zrebe v súčasnom spis. jazyku, ale najmä v ľudovej
reči aj v šírej oblasti stred. Slovenska po zániku živej pamäti na domáce
spracovanie konopí a ľanu sa ocitnú vo veľmi vratkom postavení, lebo im
chýba opora pre rýchle a bezpečné morfologické zaradenie o pomoc v analógii
s menami blízkeho významového a situačného okruhu. Pri nedostatku
možnosti utvoriť si sg. (sg. zrebe vedie k zrebie) je najbližšie obdobné pomnožné
meno dvere (zo dverí, ale vo dverách), kým slovo konope z blízkej
významovej oblasti je v jazykovom povedomí pre podst. meno zrebe v skutočnosti
predsa len vzdialené (taká je aj moja vlastná skúsenosť). Napokon
aj kodifikácia dat. a lok. konopiam, o konopiach aj v porovnaní s tvarmi
večeriam, o večeriach naráža v praxi na isté ťažkosti (v hovorenej reči sa
uplatňujú tvary o konopách, o večerách).
V súvislosti so slovom zrebe, žreby viac ráz sme sa dotkli príd. mena
zrebný. Z výkladov je zrejmé, že toto vzťahové príd. meno odvodené od
slovného základu *zgreb- > zhréb- > zreb- sa používa predovšetkým
v ustálenom spojení zrebné vlákno, zrebná pradza a zrebné plátno. Žo
spojenia zrebné vlákno elipsou po vynechaní podst. mena vlastne už spodstatnené
príd. meno zrebné nahradilo podst. meno žreby, zrebe, na ktoré
sme sa darmo dopytovali napr. vo Valaskej Belej a v Mani („to podlej šie
je zrebné; zrebe sa u nás nehovorí"). 17 V spojení zrebné plátno však toto
príd. meno žije v mnohých obciach, kde už vlákna po česaní delia iba na
povesna a kúdele (Solčany, Preseľany, Kšinná a i).
Ak u A. Chudobu v knihe Kde pijú dúhy (1962) čítame zrebná košeľa,
používa sa tu príd. meno zrebný v novom význame (v zhode s ľudovým
úzom v niektorých krajoch); tu zrebný nemá význam ,,zo zrebných vlákien"
(na košele sa vždy používalo najlepšie vlákno, nie pozadné), lež
jednoducho „z konopných, príp. ľanových vlákien". K tomuto posunutiu
významu došlo v protiklade ku kupovanému bavlnenému plátnu; výrazom
zrebná košeľa sa vyjadruje, že ide o košeľu z domáceho plátna, utkaného
z tradičných rastlinných materiálov dorábaných u nás roľníkmi od praveku,
totiž konopí, príp. ľanu.
V SSJ sa uvádza aj spojenie zrebný, zrebnatý kaleráb, s ktorým sa v ľu-
17
Pórov. P. Križko, Tkáčstvo, Slovenské pohľady U, 1891, 353 n.: „Pri česaní
štefou triedia konope podlá akosti na koncovné,... potom na zrebné, na pačiesky
alebo pačesné a na tenké, ktoré sú najlepšie."