časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

s príslušnými gramatickými údajmi a významami. Teda spracovanie slova džez
(jazz) je opačné ako spracovanie slova šiling (shilling, schilling).). Zrejme tu
autori pokladajú (správne) za základnú podobu džez, nie jazz. Okrem toho nejde
v tomto prípade o odkaz na písanú podobu, ale práve naopak, pri pôvodnej
pravopisnej podobe slova sa dáva odkaz na podobu, ktorá sa v dnešnej spisovnej
slovenčine používa ako záväzná. Rovnako ako slovo džez je v tomto slovníku
spracované napr. aj slovo džem atď.
Niet pochybností, že spracovanie slova šiling v tomto slovníku nie je správne.
Pri takomto spracovaní sa slovo šiling (dnes platná spisovná podoba) dostalo na
jednu úroveň napr. s takým slovom, ako je slovo drive (s výslovnosťou drajv).
Toto slovo sa skutočne používa len v podobe drive, nie v podobe drajv, nepatrí
teda medzi zdomácnené, poslovenčené slová, a tak je správne, ak sa výslovnosť
drajv uvádza na príslušnom mieste s odkazom na písanú podobu drive (okrem
toho aj záväznú v norme dnešnej spisovnej slovenčiny). Tento postup nemožno
však uplatniť pri spracúvaní podôb šiling — shilling/schilling.
Poznamenávame, že nejde pritom o ojedinelý prípad v tomto slovníku. Podobne
sú nesprávne spracované aj niektoré iné pôvodne cudzie slová, ktoré sa
dnes používajú v spisovnej slovenčine v zdomácnenej podobe, napr. slovo žetón,
o ktorom sa zmieňuje S. Michalus v recenzii slovníka v tomto čísle časopisu
(pozri na str. 238).
Nemáme námietok proti samotnej zásade uvádzať na príslušných miestach
podľa abecedy písanú podobu slova a výslovnosť všade tam, kde je medzi nimi
rozdiel. Len si treba zásadne ujasniť v jednotlivých prípadoch, či sa v spisovnej
slovenčine používa bežne príslušná pôvodná podoba alebo poslovenčená podoba
podľa výslovnosti (v zhode s pôvodnou výslovnosťou slova; v niektorých prípadoch
nie je však úplná zhoda s pôvodnou výslovnosťou, pórov, hockey s pôvodnou
výslovnosťou hoki, u nás hokej pod vplyvom pravopisnej podoby). Je
nakoniec otázne, či sa má tiež uvádzať odkaz na pôvodnú písanú podobu slova
tam, kde došlo k poslovenčeniu výrazu; napr. pri slovách džem a džez sa v slovníku
uvádzajú aj podoby jam a jazz, ale napr. pri slove hokej sa už podoba
hockey neuvádza. (Zrejme preto, že podoby jam, najmä jazz sa ešte sporadicky
sem-tam používajú popri podobách džem, džez, kým podoba hockey sa už dnes
vôbec nepoužíva.)
Spracovanie hesla šiling v Slovníku cudzích slov prekvapuje tým viac, že
v Malom slovníku cudzích slov od M. Salingovej (pozri napr. 4. vyd., Bratislava
1964, 419), ktorého materiál slúžil ako východisko pre spracovanie Slovníka
cudzích slov, je podoba šiling. Už aj v Slovníku cudzích slov a výrazov
v slovenčine od J. M. P r í d a v k a (Praha—Prešov 1939, 627) je podoba šiling.
Okrem toho je táto podoba v Slovníku slovenského jazyka IV, Bratislava 1964,
408.
Nedopatrenia, na ktoré sme tu stručne upozornili, bude potrebné napraviť
v príp. ďalšom vydaní Slovníka cudzích slov.
L. Dvonč
Etrus-kmi? — Poučky o rozdeľovaní slov v písme na konci riadku sa podávajú
v Pravidlách slovenského pravopisu v kap. Rozdeľovanie slov (napr. v 5.
vyd. z r. 1964 na str. 56—57). V tejto poznámke chceme upozorniť na jeden
prípad, v ktorom sa niekedy stretávame s nesprávnym rozdeľovaním slov
v písme na konci riadku, pričom v samotných Pravidlách chýba poučka o delení
slov v takomto prípade.