časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

slová, ba ani ako nárečové prvky, a to preto nie, lebo tieto slová sa v slovenčine
neuchytili. Namiesto nich máme slová trúbka, trubkár.
Poznámka: Pri prekladaní z češtiny slová trumpeta vo význame hudobný
nástroj prekladáme slovom trúbka. Ale slovo trumpeta ako nadávku môžeme
preložiť slovami trúba, trúbeľa, truľo. J. Ružička
Džez. — J. K-ová z Trnavy: „Bratislavský Večerník píše slovo džez ešte stále
takto: jazz. Napríklad v čísle z 8. marca vo vete: Umelkyňa pravidelne účinkuje
na medzinárodných jazzových festivaloch. — Možno písať jazz i džez?"
Odpoveď: Podstatné meno džez, ktoré sme prevzali z angličtiny, sa kedysi'
písalo jazz, no od roku 1953 (posledná pravopisná úprava) ho píšeme — ako zdomácnené
— podľa výslovnosti, teda džez. Pravopisné pravidlá neuzákonili dvojaký
pravopis tohto slova. Jednotnú pravopisnú podobu slova džez má dodržať
i bratislavský Večerník.
Pravopis slova džez treba rešpektovať i v odvodenom prídavnom mene džezový,
napr. v spojení džezový orchester. Ani medzinárodný džezový orchester
nie je výnimkou. Veta z Večerníka mala vyzerať takto: Umelkyňa pravidelne
účinkuje na medzinárodných džezových festivaloch.
Nové delenie slov? — M. Č. z Bratislavy: „V Ľude z 1. marca som v článku
Bolesti Bratislavy zistil takéto ,nové' delenie slov: cestujúci-ch, nem-luvniat,
nak-upovať; prvá časť bola na jednom riadku, druhá časť na druhom riadku.
Možno takéto delenie slov v novinách pripustiť? Mňa to, úprimne poviem, zamrazilo,
ale i zamrzelo. Pripúšťa sa už takéto delenie slov?"
Odpoveď: Vo všetkých troch prípadoch ide o také rozdelenie slova, ktoré ani
v novinách nemožno pripustiť, i keď uznávame, že z delenia slov netreba — ako
sa vraví — robiť vedu. Oddeliť dvojitú literu jedinej hlásky (cestujúci-ch) alebo
porušiť zreteľné zloženie slova (nem-luvňa, nak-upovať), to už je trošku veľa.
Možno predpokladať, že také do očú bijúce rozdelenie slov urobil sadzač „na
skúšku" alebo zo žartu. Ibaže takéto žarty sa zatiaľ vo vážnom texte u nás nepripúšťajú.
Poriadok chceme mať a musí byť aj pri takej praktickej pravopisnej
veci, ako je delenie slov.
Uvedené slová mali byť rozdelené takto: cestujú-cich, na-kupovať; z češtiny
prepísané slovo „nemluvňa" bolo treba rozdeliť takto ne- (záporná predpona)
-mluvňa. Namiesto neho máme v slovenčine slovo dojča (doj-ča).
Redakcii Ľudu možno len odkázať, aby dávala lepší pozor na žartovne naladeného
sadzača.
Pracovať so siedmimi ľuďmi. — J. Z. z Rače: „Vo Večerníku z 1. marca bol
článok Už vykročia inšpektori poriadku. V ňom som čítal aj takúto vetu: Nový
veľmi potrebný orgán začína, podobne ako nedávno v Prahe, pracovať iba so
siedmymi ľuďmi, no ešte do konca marca ich bude asi dvadsať a postupne
tridsať pracovníkov. — V tejto vete sa mi nepozdáva pravopis slova siedmymi.
Alebo sa mýlim?"
Odpoveď: Náš pisateľ sa pri slove „siedmymi" v spojení „so siedmymi ľuďmi"
pristavil celkom odôvodnene. V uvedenom prípade podľa súvislosti ide o tvar
základnej' číslovky sedem. V spojení so siedmimi (nie „siedmymi") ľuďmi ide
o siedmy pád spojenia sedem ľudí. Číslovka sedem sa skloňuje podľa číslovky
päť. Ako je s piatimi ľuďmi, tak má byť aj so siedmimi (ôsmimi) ľuďmi.
Tvar siedmymi (podobne i ôsmymi) by bol náležitý len vtedy, keby šlo o skloňovanie
radovej číslovky, napr. tri siedme (ôsme) triedy — pred troma sied-