časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

Na stred. Slovensku a v priľahlých krajoch (Teplička pri Žiline, Nižná Slaná,
Myslava) a potom aj v spis. slovenčine býva slovo zrebe najčastejšie pomnož.
menom žen. rodu. Napr. veľmi inštruktívne sú príklady z P. Kuzmányho 15 :
koľko smoly a z r e b í sme u známych čižmárov a povrazníkov vymodlikali
alebo zakúpili...; a prinášali mu za podiel z tých sľúbených sliviek smolu
a zrebe...;... vysekali sme dno koryta... pričom sme všetky škáry čo najlepšie
vypchali smolou napustenými zreb a mi (riedil V. U). A hoci takéto
tvary bývajú v stred, slovenčine veľmi pravidelné, uviedli sme už aj príklady
na iné rodové určenie. Isté kolísanie je napr. aj v Slovenskom lekárskom rukopise
zo 17. storočia, ktorý sa hlási zo západného Liptova; v ňom popri príkladoch
do mokrých zhreb í, v tých zhr ebiach je aj príklad na muž. rod to
zavinuté v zhr e b e ch upeč (čiže v zhreboch).^
Ak niektoré príklady nasvedčujú na zaradenie slova zrebe do str. rodu sg.
(napr. z Návojoviec zo zreba), citát z J. Felixa (uvedený Kočišom) . .. vyzerala
skôr ako vysúkaná zo z r ebia a pazderia (prikrývka) zreteľne dokazuje morfologické
zaradenie tohto tvaru nášho mena do str. rodu sg. so základným tvarom
zrebie. V uvedenom príklade nejde azda iba o vplyv nasledujúceho slova
pazderie, ale o jazykovú skutočnosť doloženú aj v nárečí. Kým zrebe v jedn. čísle
str. rodu (vzor srdce, ako more, pole) sa pociťovalo v svojej izolovanosti medzi
názvami v tejto oblasti ako morfologicky nedostatočne určené, priklonením ku
kolektívom pomenúvajúcim množstvo javov ako ucelenú jednotku (napr. prútie,
lístie, pazderie, páperie ap.) zabezpečilo si priezračné zaradenie (vzor vysvedčenie)
a pravidelnosť pri skloňovaní vo vzťahoch k ostatným vetným členom.
Porovnaj aj poľské spis. zgrzébie.
Z nárečí máme doklad na str. rod z Veľ. Folkmáru a Margecian perše bulo
s r eh i e, z Hanušoviec nad Topľou na ščecu še češe na vlákno, pačesi a na
zrebie; zo zrebia, Hermanovce zo z r ebia, z Čierneho nad Topľou zo z r e-
bia i zo z r e b i, zo z r e b i m i s pajzdzerim, z Rozhanoviec od Košíc zo
srebim. V Rozhanovciach je nom. srebe, v Čiernom zrebe; mohol by sa vysvetľovať
tak, že v ňom ide o poklesnutie dĺžky v koncovke. Ale aj zo Štrby je
srebe, o s r e b i, zo srebim (podľa vysvedčenia), ale aj zo s r e b i, kým
v blízkej Lipt. Kokave, kde je už kvantita, je pravidelne žen. rod to sa srebe,
zo s r e b í je hrubá nit, o srebiach, so srebämi. Taký istý stav je aj v Revúcke
v Gemeri.
Pre úplnosť uvádzame z nárečí aj tvary, ktoré sa hlásia k spodst. príd. menu
zrebý, -á, -é; tak z Kokavy nad Rimavicou zrebe, z Brezian od Prievidze kúdeľ
sa [sú] zrebe, z Lipt. Osady vozík na pradenia ž r e b ich; i zo z r ebích
sa drugálo, z r e b ä [zreba?] sa na vretene drugalo, podobne v Ružomberku-
Vlkolinci kúdel je zo z r e b í c h, hoci v týchto dvoch osadách teraz pravidelne
bývajú tvary tie z r e b e, zo z r e b í, o z r eb i a ch.
Týmto článkom som sa usiloval ovplyvniť určenie rodu preberaného
mena v SSJ, ktorý však už bol v tlači. V ňom sa kodifikuje iba zrebe,
-iam, -iach, -ami ako žen. pomnož. (diel V, 715). Nazdávam sa, že po uve-
15
P. K u z m á n y, poviedka Stroskotáme ]'regaty Medusy v knihe Rozpomienky
a črty, 1900.
16
Gy. D é c s y, c. d., príklady v slovníku v hesle zhreby, str. 284. — Niektoré prípady
uvedené F. Kočišom možno vysvetliť kolísaním, napr. zo Záhorského srstou
a žrebmi (Záborský bol z Turca). A. Habovštiak, Oravské nárečia, Bratislava
1965, uvádza iba heslo zrebi, pomn. (pozri slovník); v texte z Hruštína má však ľan,
pačieski a zrebe (str. 381).
-í,