časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

dovej reči stretáme napr. v Turci, Liptove a na Orave; takto sa označuje
starý kaleráb s drevnatými vláknami (v Šariši rešavý).
V SSJ sa však neuvádza iný význam príd. mena zrebný, ako sa používa
v textilnej literatúre 18
a zavše aj v národopisnej. V týchto prípadoch nejde
napr. o tkaninu z pozadného zrebného vlákna, lež o nebielenú, nezošlachtenú
tkaninu (príp. nite, vlákno, priadzu), o plátno zachovávajúce prirodzené
sfarbenie ľanového alebo konopného vlákna. V tomto význame sa
v ruštine používa príd. meno surovyj, v češtine režný, ktoré sa zavše
nesprávne prepisuje na ražný (tak sme čítali v závodnom časopise textilného
závodu MDŽ Bratislava Novosti).
18
Pórov. K. O k á I, Spracovanie ľanu a konopí, Bratislava 1962, 353. — V. U h 1 á r,
K terminológii výroby vlákna a priadze, SON 5, 1957, 25. — Ľ. B e ť k o, Skúšanie
textílií, Bratislava 1961, 187: „Číslom priadze sa podľa CSN rozumie číslo zrebnej,
neupravenej priadze. Zrebná priadza sa často pred spracovaním upravuje, alebo sa
použije zrebná a potom sa upravuje tkanina alebo pletenina."