časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

mymi (ôsmymi) triedami a podobne z troch siedmych (ôsmych) tried. Na chyby
majúce pôvod v nerozlišovaní základných a radových čísloviek sme už niekoľko
ráz upozorňovali.
Chyba je elementárna, a preto tým viac nepríjemná. Večerník by sa už takýmito
chybami nemal predstavovať našej kultúrnej verejnosti: nemal by sa
pred ňou takto navidomoči zhadzovať. — O veci sme už niekoľko ráz písali
(pozri napr. SR 30, 1965, 191).
Nedajbože a nebodaj. — M. G. z Bratislavy: „Vo Večerníku z 11. februára som
čítal vetu, ktorá sa mi nepozdáva; akoby nebola celkom dobre vyladená. Znie
takto: Keď sa dosť pohotovo neprikročí k odstráneniu zeminy, ktorá narastá
úmerne s tempom výstavby, nedajbože sa nám tu utopí súdruh predseda alebo
aj súdruh tajomník. — Používa sa tu slovo nedajbože dobre?"
Odpoveď: V uvedenej vete nemá stáť častica nedajbože, lež mala v nej byť
častica nebodaj. Ukážeme to na príkladoch.
Častica nedajbože sa správne používa v takýchto vetách: Namáhali sa, trápili,
katovali, ale kameň nedajbože odvaliť. — Chcel som jej pomôcť, ale ona
nedajbože poslúchnuť. — Skúšal som všakovak, ale nedajbože cez plot
preliezť. Ako vidieť z príkladov, častica nedajbože naznačuje nemožnosť vykonať
istý (chcený, požadovaný) dej.
Časticu nebodaj používame v takýchto prípadoch: Ak by si ma nebodaj
potreboval, zacengaj! — Nebodaj už i ja tu zaviaznem. — Ten už nebodaj
zomrel. — Častica nebodaj stojí vo význame častíc hádam, azda, vari/var, ak
v príslušnej vete ide o realizáciu nežiadúceho (nepríjemného, nešťastného) deja.
V uvedenej vete: ...nedajbože sa nám tu utopí súdruh predseda alebo aj
súdruh tajomník je očividná zámena náležitej častice nebodaj časticou nedajbože.
Veď tu nejde o nemožnosť realizovať príslušný dej, lež o obavu (a to
výstražnú obavu), že sa uskutoční nepríjemný dej.
Veta z Večerníka mala mať takúto správnu podobu: Keď sa dosť pohotovo neprikročí
k odstráneniu zeminy, ktorá narastá úmerne s tempom výstavby, súdruh
predseda alebo aj súdruh tajomník sa nám tu nebodaj utopí.
Ukázalo sa, že navonok podobné častice nedajbože a nebodaj nemôžeme zamieňať,
lebo majú odchodnú funkciu: vyslovujú odlišný postoj hovoriaceho
k deju.
Celý rad a rad. — E. P-ová z Krupiny: „Prosím Vás, povedzte, koľko je to,
keď sa povie alebo napíše celý rad problémov (ľudí, zvierat, kníh atď.) alebo
aj rad (ľudí, zvierat, kníh atď.)?"
Odpoveď: Výraz celý rad alebo len rad sa používa namiesto neurčitých čísloviek
niekoľko, veľa (mnoho), preto nemožno presne povedať, koľko, aký počet
(presne) to je. Počet, na ktorý sa len približne poukazuje, závisí od toho, o aké
jednotliviny ide. Niekedy celý rad (rad) je päť-šesť, niekedy i dvadsať-tridsať.
Našej pisateľke, ako sa nazdávame, šlo o veľkú frekvenciu výrazov celý
rad/rad a práve tá ju znepokojuje.
Priznávame, že pričasté používanie výrazov celý rad/rad neteší ani nás. Radíme
venovať týmto módnym výrazom odteraz trocha viacej pozornosti. Sme.
presvedčení, že i vtedy, keď ich hodne zredukujeme, našim novinám neublížime;
naopak: znížime ich monotónnosť.
Nazdávame sa naozaj, že nová neurčitá číslovka celý rad/rad je natoľko neurčitá
(môže vyjadrovať to, čo slovo niekoľko i veľmi veľa), že bude veľa ráz