časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

ROZLIČNOSTI
Akkra — „akkerský", či akkriansky? — V súvislosti s vojenským prevratom
v Ghanskej republike vo februári t. r. sme sa častejšie stretávali na stránkach
našej tlače s názvom hlavného mesta Ghany a s prídavným menom k tomuto
názvu. K názvu Akkra sa tu používalo príd. meno „akkerský". Jazykový rozbor
tejto formy ukazuje, že v spisovnej slovenčine podoba „akkerský" nie je opodstatnená.
Pri zisťovaní, ako sa má tvoriť tvar príd. mena od názvu Akkra, treba vyjsť
zo zakončenia tohto mena. Pred koncovým -a, ktoré tu má platnosť pádovej prípony
nom. sg., je zdvojená spoluhláska k a spoluhláska r. Spoluhláska k je tzv.
párová spoluhláska, ďalšia spoluhláska, spoluhláska r je nepárová, sonórna. Podobné
názvy, ako je názov Akkra, predstavujú napr. vlastné mená Nitra, Modra,
Zehrä; aj v nich ide o spojenie nepárovej a sonórnej spoluhlásky pred koncovým
-a. V týchto prípadoch netvoríme príd. meno priamo od miestneho názvu, ale od
mužského obyvateľského mena. Obyvateľské mená od uvedených miestnych
názvov sa tvoria pomocou prípony -an (pozri napr. S. Koperdan, K tvoreniu
substantív a adjektív z miestopisných názvov, Jazykovedné štúdie III. Spisovný
jazyk, Bratislava 1958, 103). Príd. meno dostávame pripojením prípony -ský
k obyvateľskému menu, pričom prípona -an sa mení na -ian- (predlžuje sa),
napr. Nitra — Nitran — nitriansky, Zehra — Zehran — žehriansky (S. Koperdan,
c. m., 106); ustálenou výnimkou, kde nedochádza k predĺženiu pred príponou
-ský, je derivát od muž. obyv. mena Modran: modranský (pozri Pravidlá
slovenského pravopisu 1964, 70). Analogicky podlá týchto prípadov postupujeme
aj pri tvorení muž. obyv. podst. mena a príd. mena od miestneho názvu Akkra,
a tak dostávame deriváty Akkran — akkriansky. Príd. meno k miestnemu názvu
Akkra má teda podobu akkriansky, nie „akkerský".
Mohlo by sa, pravda, uvádzať, že v spisovnej slovenčine máme aj niektoré
prídavné mená na -ský, v ktorých je v spoluhláskovej skupine vkladná samohláska
-e-. Ide napr. o prídavné meno cyperský (k názvu Cyprus) alebo bosenský
(k názvu Bosna); podobu bosenský uvádza aj Slovník slovenského jazyka I, Bratislava
1959, 120. Tieto prípady predstavujú staršie podoby, početne v našom jazyku
velmi obmedzené. Bez povšimnutia nie je ani fakt, že nejde vlastne o príd.
mená k názvom miest, ale k názvom krajín. Pri názvoch miest sa systematicky
uplatňujú podoby príd. mien na -iansky namiesto príd. mien na -ský (a vkladnou
samohláskou -e-). Svedčí o tom napr. aj dnešné používanie príd. mena
kladniansky namiesto podoby kladenský. Na stránkach tohto časopisu sme upozornili
na iný prípad nesprávneho tvorenia príd. mena od cudzieho vlastného