časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

S nesprávnym rozdeľovaním slov sa niekedy stretávame v tvaroch inštrumentálu
plurálu s pádovou príponou -mi, a to v tých tvaroch, kde sa prípona
-mi pripája ku kmeňu končiacemu sa na dve spoluhlásky. V spisovnej slovenčine
pri mužských životných aj neživotných podstatných menách, ktorých kmeň
sa končí na skupinu zvučnej a šumovej spoluhlásky, býva zvyčajne v inštr. pl.
pádová prípona -mi, napr. pacient — pacientmi, financ — financmi, policajt —
policajtmi, vagabund — vagabundmi, Frank — Frankmi, parlament — parlamentmi,
experiment — experimentmi, kord — kordmi a pod. V niektorých prípadoch
sú dvojtvary na -mi a -ami, napr. tramp — trampmi/trampami, lump —
lumpmi/lumpami, most — mostami/mostmi, prst — prstami/prstmi, piest —
piestami/piestmi (pozri Pravidlá, str. 78 alebo Morfológiu slovenského jazyka,
Bratislava 1966, 84 a 95). Vo všetkých tých prípadoch, kde sa ku kmeňu s dvoma
spoluhláskami pripína pádová prípona -mi, vzniká medzi dvoma samohláskami,
dvojhláskami alebo slabičným r, í a samohláskou skupina troch spoluhlások.
Pravidlá slovenského pravopisu uvádzajú dve poučky o delení slov, v ktorých
je medzi dvoma samohláskami (dvojhláskami alebo slabičným í, r a samohláskou)
skupina troch alebo viac spoluhlások. Ak si uvedomujeme, akou odvodzovacou
príponou je slovo utvorené, rozdeľujeme skupinu spoluhlások na slovotvornom
švíku, napr. slovenský, mest-ský, lesk-lý, slávnost-ný, závist-livý,
dážd-nik, francúzsky, francúzština. V druhom prípade, ak totiž vnútri spoluhláskovej
skupiny nie je slovotvorný švík (resp. ak si ho neuvedomujeme), patrí
podľa Pravidiel prvá spoluhláska do predchádzajúcej, ostatné do nasledujúcej
slabiky (správnejšie by sa malo povedať, že prvá spoluhláska patrí do predchádzajúceho
a či prvého riadku, ostatné do nasledujúceho, ďalšieho riadku, pretože
ide o rozdeľovanie slov v písme na konci riadku), napr. ses-tra, bys-trý,
os-trý, čerstvý, minis-tri, An-gličan atď.
V našich prípadoch ide o skupinu troch spoluhlások medzi dvoma sonantami
(hláskami so slabičnou platnosťou). Pritom ide tu o pripájanie pádovej prípony.
Pravidlá slovenského pravopisu, ako sme videli, spomínajú rozdeľovanie slov
s odvodzovacou príponou. O slovách a či tvaroch s pádovou príponou, ktoré tiež
potrebujeme rozdeľovať v písme, sa nezmieňujú. Pretože však skupinu troch
alebo viac spoluhlások medzi dvoma sonantami v slovách s odvodzovacou príponou
rozdeľujeme na slovotvornom švíku, niet pochybností, že na švíku máme
rozdeľovať aj tvary s pádovou príponou -mi, v ktorých sú pred pádovou príponou
na konci kmeňa dve spoluhlásky. V bežnej jazykovej praxi takéto delenie
obvykle nachádzame. Niekoľko príkladov: Takto sa chcú predstaviť bratislavské
závody medzi konkurent-mi. (Večerník, 2. 9. 1965, str. 1) — Škola
bude len vychovávať, národné výbory konkurz-mi hľadať absolventov.
(Pravda, 29. 3. 1965, str. 2) — Príčinou tamojších nepokojov sú spory medzi
hind-mi a moslimami. (Pravda, 4. 9. 1965, str. 7) — No treba celú našu verejnosť
skutočne dôrazne a zodpovedne varovať pred podobnými „e x p e r i-
ment-mi". (Predvoj 1, 1965, č. 11, str. 10) — Reakčné vojenské jednotky podporované
tank-mi obsadili všetky cesty. (Pravda, 8. 1. 1966, str. 7)
Sú však aj prípady zriedkavejšie, v ktorých sa uplatňuje iné, nesporne nesprávne
delenie, pretože sa pri ňom nerešpektuje morfematické členenie tvaru.
Uvedieme najprv príklady: Tam možno robiť obchody s Etrus-kmi. (G. Hegedús,
Milétsky námorník, prel. A. Plevka, Bratislava 1964, 128) — Papyrusovým
svitkom, v jaskyniach pri Mŕtvom mori, s v arian-tmi svätého Písma venujú
široké kruhy podnes veľký záujem. (Hlas ľudu, 6. 11. 1965, str. 5) V týchto