časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

Ešte poznámka k podobe írčania, ktorá sa tiež vyskytuje v citovanej vete
z Kultúrneho života. V Pravidlách slovenského pravopisu je kodifikovaná podoba
Ír (pozri v slovníkovej časti). Podoba Irčan sa v spisovnej slovenčine nepokladá
za správnu (pozri napr. Š. P e c i a r, Zo zápisníka slovenského lingvistu,
Slovák 24, 1942, č. 248, str. 8 alebo J. Ružička, Ako sa volajú obyvatelia
Írska?, Jazyková poradňa III, Bratislava 1964, 114—116). Nazdávam sa, že v spisovnej
slovenčine možno pripustiť aj živý, bežne používaný tvar írčan (pozri
môj článok K štylistickým rozdielom v dvojtvaroch podstatných mien, Jazykovedné
štúdie VIII. Spisovný jazyk — štylistika, Bratislava 1965, 170—171).
L. Dvonč
Migzidzský jazyk — migzidzština. — V poznámke Beludžský jazyk — beludžština
(SR 31, 1966, 187) sme ukázali, že príponou -ština sa tvoria názvy jazykov
nielen pri prídavných menách, ktoré majú pred príponou -ský spoluhlásky š, z,
ako sa to uvádza v Pravidlách slovenského pravopisu (vyd. z r. 1965, str. 68), ale
aj pri prídavných menách, ktoré sa končia na spoluhlásky dž, ž. Ukázali sme to
na derivátoch od prídavných mien beludžský a navažský. Príslušné názvy jazykov
sú beludžština a navažština. Tu by sme teraz len pripojili na doplnenie
uvedeného výkladu aj konkrétny doklad na názov jazyka od príd. mena so
spoluhláskou ž pred príponou -ský. Ide o subst. užština (k príd. menu užský):
Myslia sa tým nárečia užské alebo užština v bývalej stolici Užskej (S. Tóbik,
Východoslovenské nárečia, Nové obzory 7, 1965, 235). Vo všetkých týchto
prípadoch ide o tvorenie názvov jazykov pomocou prípony -ština od derivačných
základov, ktoré sa končia na sykavku.
K názvom jazykov, ktoré sa odvodzujú od príd. mien so sykavkovou spoluhláskou
pred príponou -ský, môžeme teraz pripojiť ešte jeden vzácny príklad
na derivát od príd. mena so spoluhláskou dz pred príponou -ský. Ide o derivát
príd. mena migzidzský. S týmto príd. menom sme sa stretli v príspevku T. Janovica
na stránkach Roháča (Príspevok k problematike umeleckého prekladu
zo slovenčiny do migzidzštiny, Roháč 19, 1965, č. 31, str. 3). T. Janovic, ako vidíme,
použil tu v názve článku odvodené podst. meno jazyka migzidzština.
S týmto substantívom sme sa stretli aj na stránkach Kultúrneho života v známej
diskusii o „migzidzštine" (v príspevku M. Vaneka, Kultúrny život 20, 1965,
č. 43, str. 1). V ďalšej diskusii sa však tvar migzidzština zamenil podobou migzidčina
so spoluhláskou d na konci odvodzovacieho základu (a, pochopiteľne,
podľa zakončenia odvodzovacieho základu aj s príponou -čina).
Pri tvare migzidzština ide o príponu -ština, ktorú sme už zistili pri názvoch
jazykov odvodených od príd. mien so spoluhláskami š, ž, dž, z. Substantívum
migzidzština predstavuje doklad na odvodzovanie názvu jazyka od príd. mena
s hláskou dz pred príponou -ský. Doklad na odvodzovanie názvu jazyka skutočne
existujúceho od príd. mena so spoluhláskou dz pred príponou -ský sa nám
zatiaľ nepodarilo zistiť.
Po spojení poznatkov z tohto príspevku a uvedeného predchádzajúceho príspevku
o deriváte beludžština a navažština, resp. užština (doplneného na tomto
mieste) môžeme sumárne konštatovať, že v spisovnej slovenčine sa tvoria príponou
-ština názvy jazykov od príd. mien, ktoré majú pred príponou -ský
spoluhlásky š, z, ž, dž, dz.
L. Dvonč