časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

obyčajne povahu prívlastku alebo príslovkového určenia, prípadne
vedľajšej
vety v súvetí. 12
Niekoľko príkladov:
V systéme piesňových figúr, paralelizmov a prirovnaní — napomáhanom prílivom
hovorového jazyka do básnickej reči — vždy sa našlo miesto, kde ohlas
ustúpil výrazu jedinečne umelému a umeleckému, prirovnaniu, ktoré je bez
páru v predlohách ľudovej slovesnosti i v prípadných vzoroch umelých (P). —
A sú tu — nedokončené ešte — trilógie: Karvašova, Zguriškina, Krnova (Ovd). —
Slová o pravde ako o súhrne právd dielových, vyslovené v komentári o románe
„Hordubal", sa v tomto románe neuplatňujú, pretože dôraz je tu na tom, že
rozličné — tri — interpretácie nekonvergujú, lež sa rozptyľujú (Čps). — Situácia
sa mení, keď ľud — v próze zo súčasnosti — na prvom pláne je (M). — V „Zhasnutých
svetlách" vystupujú — pod priehľadnými maskami — aj historické osoby
(Ovd).
Ide tu teda o istý paradox, pri ktorom uvolnenie vetnej schémy v niektorých
častiach je zároveň prostriedkom na zreteľnejšie, kompaktnejšie
a presnejšie vyjadrenie danej vetnej schémy.
Viaceré z uvedených príkladov celkom zreteľne potvrdzujú Horeckého
výklad 13 , že niektoré vsuvky možno ľahko opätovne začleniť do vety. Ide
tu o akési prechodné pásmo medzi parentézou a príznakovo pripájanými
časťami vety, pretože isté typy z tejto skupiny si ponechávajú
syntaktickú
súvislosť s ostatným kontextom (základným textom) 14 , ale zároveň sa z neho
svojou pozíciou, významom a rytmicko-melodickým stvárnením
vyčleňujú.
15
Hranice medzi týmito útvarmi nie sú doteraz jednoznačne určené.
Závažným problémom pri parentéze je jej postavenie, pozícia vo vete.
Donedávna sa predpokladalo, že vsuvka môže stáť iba uprostred základného
textu. V novších prácach sa pripomína, že parentéza môže byť i na konci
(prípadne na začiatku) vety. 1 6
Aj Matuška v mnohých prípadoch príznakovo
využíva pozíciu parentézy. Na konci vety alebo súvetia býva najmä doplňujúca
vsuvka. Uvedieme príklady:
Vynikajúci ľudia sa podriadia osudu (slovo, ktoré si Nietzsche priamo zaznamenal)
(P). — TJ Turgeneva práve tak: keď ukazuje súboj Rudinov s Pigasovom,
cítiš, že sa autor pred tebou rozlomil, bezpečne vieš, že máš pred sebou umelca,
lebo oboch vykreslil s rovnakým majstrovstvom, i keď s nerovnakou láskou
(v mravnom zmysle) (Vp). — Má také, ktoré účasťou na povstaní nechcú zachraňovať
svoju pošpinenú minulosť, ale vykúpiť sa z nej (Majerský, Mitúch)
12
V. Šmilauer, c. d., 398 n.
13
J. H o r e c k ý, c. m., 156—157.
« Pórov. J. M 1 a c e k, Parentéza a jej členenie, SR 29, 1964, 279-285. Ide o tam
uvádzanú determinatívnu parentézu.
15
Pórov. V. Hrabe, Polovétné väzby a kondenzace „druhého sdélení" v ruštine,
a češtine, Praha 1964, 63.
16
J. Horecký, cm., 157.