časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

mena mesta so spoluhláskovou skupinou na konci odvodzovacieho základu. Išlo
o príd. meno „varenský" namiesto správnej podoby varniansky (pozri L. D v o n č,
Varná — varenský, či varniansky?, SR 30, 1965, 366—367). V celej skupine podobne
zakončených mien miest sa však používa príd. meno odvodené od muž.
obyv. podst. mena. Preto nemožno súhlasiť s podobou „varenský". Tvorenie
„akkerský" namiesto akkriansky predstavuje podobný prípad. Rovnako ako pri
vlastnom mene Varná aj pri názve Akkra musíme trvať na používaní podoby
príd. mena, ktorá zodpovedá zákonitostiam spisovnej slovenčiny.
Forma akkriansky sa môže zdať na prvý pohľad neobyčajná, prekvapujúca.
Táto vec je celkom dobre pochopiteľná. Donedávna sme sa s príd. menami
k názvom afrických miest stretávali pomerne zriedkavo. Zriedkavo sa však používali
aj samotné názvy niektorých afrických miest. Len malá časť názvov
miest z tohto kontinentu bola u nás všeobecnejšie známa (napr. názvy Káhira,
Dakar, Léopoldville, Johannesburg, Addis Abeba), a tak sa prakticky len veľmi
málo používali aj zodpovedajúce muž. obyv. mená a príd. mená. Za dnešnej
zmenenej situácie, keď sa s názvami afrických miest — nielen s názvami hlavných
miest afrických štátov, ale čoraz častejšie aj s niektorými inými menami —
stretávame takmer denne na stránkach našej tlače, ale aj inde, napr. v cestopisnej
literatúre, na filmových titulkoch a pod., je potrebné mať aj správne
utvorené formy muž. obyv. mien a príd. mien v zhode so zákonitosťami nášho
jazyka. Tak je to aj pri názve Akkra. Keď sa začne sústavne používať systémová
podoba akkriansky, čoskoro sa pri nej stratí nádych neobvyklosti, zvláštnosti,
čo je koniec koncov sprievodný zjav takmer pri každom novoutvorenom slove.
L. Dvonč
Šiling. — Všimnime si na tomto mieste spracovanie slova šiling v najnovšom
Slovníku cudzích slov od S. Šalinga — M. Šalingovej — O. Petra
(Bratislava 1965, 1035). Na tomto slove chceme ukázať na nesprávny postup pri
spracúvaní niektorých poslovenčených (zdomácnených) slov cudzieho pôvodu
v tomto slovníku.
Slovo šiling sa tu uvádza takto: [šiling] / shilling a / schilling. Na príslušnom
mieste podľa abecedy (na str. 984—985) sú slová shilling a schilling podrobne
spracované (s gramatickou charakteristikou a určením významu týchto slov).
Vysvetlenie, ako rozumieť odkazu pomocou šikmej šípky, sa podáva v úvode
slovníka na str. 6: „V prípadoch, kde sa výslovnosť veľmi líši od písanej podoby
slova, uvádza sa pri príslušnom písmene odkaz na písanú podobu v hranatých
zátvorkách, napr. [džin] / gin. Odkaz na príslušné heslo sa označuje šikmou
šípkou." Ukazuje sa pritom, že slová, v ktorých je rozdiel medzi písanou podobou
a výslovnosťou, sú v slovníku spracované rozdielne.
Pri slove šiling sa odkazuje na pôvodné písané podoby shilling a schilling,
pričom tieto podoby sú podrobne rozpracované ako heslá. To zároveň ukazuje,
hoci sa o tom výslovne nikde nič nehovorí, že za základnú podobu sa tu musí
pokladať podoba shilling alebo schilling, kým podoba šiling je tu len vysvetlením
správnej výslovnosti slov a či podôb shilling a schilling.
Iné je v tomto slovníku spracovanie napr. slova džez — jazz. Tu ide tiež o slovo
s rozdielom medzi písanou podobou (pôvodnou anglickou pravopisnou podobou)
a výslovnosťou (inak, pravda, ak dnes v spisovnej slovenčine používame podobu
džez, niet tu z hľadiska slovenského pravopisu a výslovnosti rozdielu medzi
písanou podobou a výslovnosťou tohto slova). Slovo jazz je tu spracované (na
str. 515) takto: jazz / džez. Na str. 278 je spracované slovo džez podrobne