časopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka - SAV

cich vsuviek. Potvrdzujú to viaceré z uvedených príkladov. Matuška však
niekedy ešte ďalej stupňuje subjektivizačnú zložku vsuvky, a to najmä tým,
že veta vo vsuvke má zvolací ráz. Expresívnosť, ktorá je sprievodným znakom
väčšiny vsuviek, je v tomto prípade ešte umocnená zvolacím charakterom
vsunutej vety. Takýto postup volí autor najčastejšie vtedy, keď chce
dosiahnuť silný emocionálny (napr. ironizujúci alebo satirický) účinok. Nie
je preto náhodné, že parentézy tohto typu sú najmä v polemicky ladených
knihách Vajanský prozaik a Pre a proti. V ostatných knihách sú zriedkavejšie,
no silno pôsobia v každom prípade svojho výskytu. Uvedieme príklady
:
Štúr — a to urobilo málo romantikov! — pripravil pre svoj ľudový národ pokrokový
program sociálno-kultúrny (Š). — Cert vezmi náš pravopis, ktorý je
vraj veTmi zložitý, o čom svedčí, že sa aj veľa inteligentov borí — a vôbec nie
peknoducho! — s naj primitívnejšími jeho poučkami (Pp). — Je pravda, že za
týmto nahradzovaním domácich slov je pamätihodná snaha, aby sa to tak veľmi
— pardon! — neglajchovalo, ale predsa, predsa ... (Pp). — Spisovatelia nejakého
národa, to je niečo celkom iného ako — odpusťte za trivialitu! — futbalová jedenástka
národa. (Pp).
V týchto poznámkach o najvýraznejších typoch parentézy u
Matušku
nemožno obísť typ, ktorý je zaujímavo formálne vyznačený. Ide o vsuvky
začínajúce sa spojkou a. Tieto prípady sa niekedy uvádzajú ako príklady
koordinatívnej parentézy. 18
Pravda, sú tu i vsuvky začínajúce sa inými
spojkami, ale tie nie sú ani také výrazné ani také časté ako
predchádzajúce.
Prípady tohto typu možno vysvetliť ako snahu o zjemňovanie (alebo
až zrušenie) hranice medzi vsuvkou a vetou základného textu. Túto skupinu
môžeme uviesť ako prejav tendencie, ktorá udržuje v danom prípade rovnováhu
oproti hore uvedenej tendencii po uvoľňovaní vzťahov vo vete alebo
v súvetí. Príklady vsuviek so spojkou a i s inými spojkami uvedieme spoločne
:
M. M. Hodža písal kedysi o tom, že Slovák je rodený dedinár a mamkár;
tento Slovák videl toľko sveta, že pokojne píše, a práve svojej matke, o „našej
malinkej Európe" (P). — Celkom veľkí — a pred všetkými Janko Kráľ — unikli
formulke závažnou časťou svojho diela (P). — V takých krátkych románoch,
ako sú tieto Mináčove — a týka sa to najmä druhého — by nemali byť neúmernosti,
a predsa sú (Ovd). — Ľud napodobňuje pánov, ale Timrava by nikdy nepovedala
— a ani nepovedala — ako Šoltésová, že páni prajú chudobnému svetu
a nech ich Boh požehnáva (Vn). — Na základe svojho svetonázoru — a v svojom
čase a svojou metódou — mohol z nich postihnúť len toľko, koľko postihol
(M).
Po prebratí niektorých významových a formálnych vlastností
vsuvky
18
V. H r a b é, c. d., 63.