Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

Po druhé, čo sa týka zahraničnej dimenzie VD, tam ide
o určité rozdelenie medzi makro-stratégiu a lokálne ministratégie.
Makro-stratégia by mala byť založená na súbore spoločných hodnôt
charakteristických pre SR. A tu sa dostávame do situácie, keď ako
mladý štát nevieme. aký štát sme, nevieme, kto sme. V
dlhodobejšom procese spoločenskej diskusie je potrebné
definovať, čo sú naše hodnotové charakteristiky. Samozrejme sme
súčasťou NATO a EÚ, kde zdieľame hodnoty liberálnej demokracie,
ochrany ľudských práv a podobne. Podobne sú na tom i Nóri, ale
okrem spomínaných hodnôt majú i ďalšie hodnotové základy, ktoré
ich odlišujú od ostatných členských krajín NATO. Sú to hodnoty ako
mier, rovnosť a udržateľné súžitie s prírodou – hodnoty, s ktorými
sa dlhodobo stotožňuje široké spektrum nórskej spoločnosti. Toto
je niečo, čo „informuje“ nórsku zahraničnú politiku. To znamená,
napríklad keď majú rozvojové programy v Afrike, vždy kladú dôraz
na rovnosť, a to nielen sociálnu rovnosť, ale aj rodovú. Čiže tento
typ hodnotových základov je niečo, čo by sa aj Slovensko malo
snažiť nájsť si a zadefinovať. Vytvoriť hodnotové základy na
základe našej spoločenskej skúsenosti a ašpirácií. Ako hovorí
Alexander Wendt, na to, aby sme vedeli, čo chceme, musíme
vedieť, kto sme. Naša zahraničná politika tak bude ukotvenejšia,
jasnejšia, pevnejšia v reakciách a predvídateľnejšia, čiže vo
všeobecnosti kredibilnejšia.
Takisto by sme mali mať niekoľko cieľových krajín. Je jasné,
že ako malá krajina máme obmedzené zdroje a nie je možné pokryť
všetky krajiny. To znamená, že by sme sa mali sústrediť na niekoľko
vybraných krajín. Je otázka akým kľúčom vyberieme tie krajiny, ale
je jasné, že kľúčové krajiny EÚ resp. USA by mali byt medzi nimi. No
a potom samozrejme v rôznych krajinách by sme mali byť schopní
vytvoriť lokálne ministratégie. Malo by ísť o určitý druh „viachlasnosti“.
To znamená, že nemôžme mať jednu stratégiu, ktorá
bude prezentovaná rovnakým spôsobom všade. Na základe
17
lokálneho vnímania Slovenska v rozličných kultúrnych kontextoch
by sme mali byť schopní identifikovať silné stránky, slabé stránky,
možnosti a nebezpečenstvá pre vnímanie slovenskej zahraničnej i
domácej politiky - klasická SWOT-ová analýza. Napríklad Izrael
rozvíja takýto typ stratégie VD. Lokálne prispôsobujú prácu s
vnímaním ich krajiny. A tu by práve mali zohrávať úlohu slovenské
zastupiteľské úrady, ktoré sa vyznajú v lokálnom kontexte a sú
schopné podať dostatočné analýzy pre verejnodiplomatické lokálne
stratégie.
Po tretie by bolo potrebné nie hierarchicky koordinovať
prácu VD, ale skôr ju sieťovo koordinovať, poskytovať možnosti
rôznym aktérom zapojiť sa do spolupráce. Priame aktivity MZV sú
často menej kredibilné práve preto, že MZV reprezentuje štát.
Dôveryhodnosť motívov, ktoré sú za aktivitami VD je tam často
spochybnená. To znamená, že aktivity mimovládneho sektora sú
otvorenejšie, sú lepším nositeľom odkazov o Slovensku.
Koordinačné platformy, ktoré by boli tematicky zamerané na
mimovládne organizácie sú kľúčom práve v tomto smere. A zároveň
v zahraničí, keďže máme obmedzené zdroje - a myslím, že viacerí
rečníci budú o tom hovoriť, najmä čo sa týka kultúrnych aktivít - by
sme sa mali snažiť koordinovať naše aktivity sieťovo s ostatnými
členskými krajinami EÚ, kde je vytvorená sieťová platforma EUNIC
(European Union National Institutes of Culture). Kultúrne inštitúty
členských štátov - Goethe Institut, Alliance Francaise, British Council
atď. - spolupracujú pri organizácii kultúrnych udalostí v tretích
krajinách mimo EÚ. Myslím, že MZV by malo v tejto oblasti využiť
potenciál spolupráce, pretože naše kultúrne inštitúty sú len v
obmedzenom počte miest a nie je na ne až taký veľký počet
zdrojov.
18