Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

ozhlase v priamom prenose a štýlom, že poslucháči sa môžu
priamo dovolať. Tak potom zistíte, že vás považujú za nejakého
konšpirátora financovaného zo zahraničia a pod. Nie je to veľmi
príjemné. Ale samozrejme je vec mimovládok, ako sa s tým
vyrovnajú a vec štátu, či má reálny záujem podporiť rozvoj
domáceho aplikovaného výskumu v oblasti medzinárodných
vzťahov.
Pavol Demeš
Komentár k príspevkom v paneli „Nová koncepcia verejnej
diplomacie MZV SR“
Dnes sme prvýkrát na konferencii venovanej verejnej
diplomacii. Svedčí to o tom, že ministerstvo zahraničných vecí,
akademické, vedecké a iné komunity venujú čoraz viac pozornosti
tejto oblasti. V úvodnej časti nám pani riaditeľka Mallicková i Jozef
Bátora prezentovali definície verejnej diplomacie. Je veľmi dôležité,
čo si pod tým pojmom v danom čase a v danej krajine
predstavujeme. Nikdy to nebude jedna kodifikovaná definícia, ale
bude sa vyvíjať vzhľadom na kontext a vývoj spoločensko-politickej
reality. Je dôležité, že na definícii pracujeme, a tým ovplyvňujeme
prax. Považujem tiež za dôležité, že MZV rozširuje diapazón
spolupráce s neštátnymi aktérmi, že okrem mimovládnych
organizácií, ktoré už tradične s ministerstvom spolupracujú, sa
objavujú aj univerzitné pracoviská. Mimovládny sektor ponúka skôr
aplikovaný výskum, verejný diškurz, zatiaľ čo akademická sféra sa
sústreďuje na bádanie, ujasňovanie pojmov a pod. Myslím, že tento
prístup je sľubnou tendenciou.
Dovoľte pár poznámok ku kontextu, v ktorom sa naša
verejná diplomacia realizuje.
1) Je dôležité si uvedomiť, že Slovensko sa nachádza v postintegračnej
fáze. Mnoho vecí pred vstupom do NATO a EÚ sa
nám robilo jednoduchšie, lebo sme ľahšie zladili krok a vedeli
sme, kam smerujeme. Chceli sme vstúpiť do EÚ a do NATO a
mali sme na to dané podmienky. Fungovali sme v režime
kondicionality a vy na ministerstve, ako aj my neštátni aktéri
25
26