Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

angažovanosťou parlamentu, resp. ZV NR SR v zmysle
politického a programového dohľadu. MF SR správne tlačí na
výsledky a efektivitu bilaterálneho komponentu a agentúra
SAMRS ju doteraz nebola schopná vykázať. Nemá
vybudovaný systém vyhodnotenia a monitorovania
podporených projektov. Prerod a regenerácia slovenskej
rozvojovej pomoci musí začať od jasnejšej komunikácie
potrieb a dosiahnutých výsledkov. Na tomto základe môže
dôjsť k ďalším rozhodnutiam vo vláde a vo vedení MZV SR.
2) SAMRS ani MZV SR sa nenaučili uvažovať ako donor. Je to vec
programového nastavenia, ale aj psychológie a určitých
postupov (v angličtine sa tomu hovorí „mindset“). Nedokázali
si dobre vytipovať konkrétne ciele v jednotlivých krajinách,
zmapovať širšie úsilie donorskej komunity, v rámci neho sa
sústrediť na pár vecí a s tým malým budgetom narábať
strategicky. Strednodobá stratégia rozvoja ODA SR na roky
2009-2013 jestvuje len na papieri, príslušný odbor na MZV SR si
splnil stanovenú úlohu, ale v praxi sa nič nezmenilo.
Programové riadenie je také ako predtým – takmer nulové.
3) Prepojenie s politickou rovinou v Bratislave
a s veľvyslanectvami v samotných krajinách. Mne to pripadá
tak, že slovenská rozvojová pomoc je ako strieľanie do tmy. S
malými dávkami niekde niečo vystrelíme a čakáme, keď sa
rozvidnie, aby sme videli, čo sme vlastne zasiahli. Namiesto
toho by sme potrebovali jasnejšiu programovú koncentráciu,
presne zvolené zásahy s dobrým účinkom, a následne aj s
dobrou propagáciou toho čo robíme v teréne, v samotnej
prijímateľskej krajine, plus v Bratislave a Bruseli.
Tomáš Strážay
Myslím, že potreba reflexie uskutočnených aktivít, vrátane
tých, ktoré realizovali mimovládni aktéri, je veľmi veľká. Je dôležité
111
robiť ju aj na Slovensku. Možno by som ju odporúčal aplikovať aj na
regionálny rozmer. Čoraz častejšie sa totiž objavujú projekty
určitého exportu know how z regionálnej spolupráce, konkrétne
vyšehradskej spolupráce. Je podľa mňa na mieste položiť si otázku
kto a čo vlastne exportuje. To však nie je možné bez toho, aby sme
si my sami urobili akýsi vnútorný audit alebo reflexiu toho, čo
vlastne vyšehradská spolupráca znamená pre Slovensko, pre
stredoeurópsky región a akým spôsobom môže byť inšpirujúca pre
ostatné regionálne iniciatívy, či už vo východnej Európe alebo na
Balkáne.
Projekt Slovensko-maďarského európskeho fóra som použil
vo význame case study, pretože si myslím, že podobných iniciatív,
ktoré sú zamerané na rôzne sféry slovensko-maďarských vzťahov,
je viacero. To je na jednej strane veľmi pozitívny aspekt, ktorý ,
dúfajme, prispeje k väčšej informovanosti slovenskej a maďarskej
verejnosti, nielen tej expertnej, o susedoch či vzájomných
vzťahoch. Na druhej strane by možno bolo dobré usilovať sa
zamedziť prekrývanie aktivít jednotlivých organizácií, aktérov. Ak
mimovládne organizácie, ktoré majú podobné zameranie, budú
iniciovať stále nové a nové projekty s veľmi podobnými cieľmi, ich
efekt nebude taký významný ako si predstavujú, respektíve ako by
mohol byť. Skôr sa prikláňam k myšlienke „viac hláv viac rozumu“.
Aktivity je potrebné premyslieť, naplánovať, možno aj spoločne vo
väčšom kruhu. Týka sa to aj Slovensko-maďarského európskeho
fóra – týmto zároveň prizývam k spolupráci možných záujemcov. A
teraz veľmi konkrétne k ďalším aktivitám v rámci Fóra. 10.
decembra sa uskutoční na pôde SFPA seminár zameraný práve na
Vyšehradskú štvorku, na videnie V4 z Budapešti a z Bratislavy.
Cieľom je nielen zhodnotenie doterajšieho pôsobenia, ale aj
načrtnutie budúcnosti V4, s dôrazom na nové nástroje, nové témy,
ktorým by sa spolupráca mohla venovať. Projekt Slovenskomaďarského
európskeho fóra bude pokračovať aj na budúci rok,
112