Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

príkladmi projektov, ktoré dosiahli úspech zapojením širokej škály
mimovládnych aj vládnych aktérov z rôznych krajín, Ottawský
proces vedúci k zákazu používania pozemných mín, ale aj v našom
geografickom priestore dobre známy a významný tzv. Bratislavský
proces. Takéto kolaboratívne projekty prehlbujú vzájomnú dôveru
zúčastnených aktérov a vytvárajú zdroje porozumenia a dobrej
vôle.
Podporou slovenských subjektov v ich rozvojových
aktivitách rozvíja SR domáci vektor VD. Budujú sa expertné
kapacity, ktoré je možné v budúcnosti využiť v prípade potreby.
Slovenské subjekty sú takisto dobre spôsobilé komunikovať
s domácou verejnosťou, zvyšovať nielen podporu
zahraničnopolitického pôsobenia SR, ale aj samotnú legitimitu MZV
SR.
Úspešná realizácia rozvojových projektov zas napomáha
vnímaniu Slovenska v zahraničí. Deje sa tak vo viacerých rovinách. V
symbolickej rovine je v prijímajúcej krajine pozitívne vnímaný fakt,
že SR tejto krajine pomáha. V konkrétnej rovine vznikajú pozitívne
osobné vzťahy medzi predstaviteľmi slovenských rozvojových
subjektov a predstaviteľmi partnerských zahraničných organizácií,
ako aj so samotnými členmi komunity, pre ktorých je projekt
určený. Nezanedbateľná je tiež medzinárodná symbolická rovina,
kedy SR získava uznanie aj od ostatných zahraničných krajín za fakt,
že je zodpovedným medzinárodným aktérom, ktorý plní svoje
záväzky a pomáha menej rozvinutým krajinám.
Slovak Aid je dobrým nositeľom VD aj z toho dôvodu, že
využíva výhody neštátneho sektora. Týchto výhod je hneď niekoľko.
Je možné vysloviť predpoklad, že ak s tým istým projektom príde na
jednej strane štát a na druhej strane napr. mimovládna organizácia,
práve neštátni predstavitelia budú prijatí prijímajúcou stranou
s vyššou dôverou a s menším podozrením, že sledujú iba vlastné
utilitárne ciele.
101
Druhou dôležitou výhodou sú nižšie náklady – mimovládne
subjekty využívajú pri rozvojových projektoch množstvo vlastných
zdrojov, či už sa jedná o nadobudnutý know-how, financie, alebo
dobrovoľnícku prácu. Je menej nákladné podporiť takúto
organizáciu pri napĺňaní jej cieľov, ako plne financovať všetky
náklady spojené s týmito aktivitami u štátnych zamestnancov.
Treťou výhodou zapojenia mimovládneho sektora do aktivít
VD prostredníctvom rozvojovej pomoci je fakt, že presahuje úzko
stranícku vnútroštátnu politiku. Gyorgy Szondi upozorňuje vo svojej
štúdii o VD aktivitách v krajinách strednej a východnej Európy na
fakt, že často jedna vládna garnitúra program VD vybuduje
a následne po voľbách ho druhá vládna garnitúra zruší, aby ho o pár
rokov začala zas budovať nanovo. Konceptuálne a dlhodobé
zapojenie mimovládnych aktérov do procesov VD môže pomôcť
preklenúť načrtnutý diskontinuálny vývoj.
2.2 Poznámka k predpokladom úspešného pôsobenia
Je samozrejmé, že expertíza MZV SR a v obecnejšej rovine
štátne zdroje SR sú v procesoch verejnej diplomacie veľmi dôležité.
Dôrazom na zapojenie neštátnych aktérov, ako sú napr. univerzity,
umelecké a športové združenia, mimovládne organizácie a pod., len
poukazujem na nutnosť a prospešnosť vzájomnej kooperácie.
Rovnako dôležité je aj mať realistické očakávania, pokiaľ ide
o to, čo je možné VD dosiahnuť. Poskytovaním väčšieho balíka
rozvojovej pomoci a zvýšeným dôrazom na ďalšie aktivity VD nie je
možné dosiahnuť rýchly nárast HDP, ani iný jasne merateľný
okamžitý profit pre SR. Pointou VD je, parafrázujúc Josepha Nyea,
postupné utváranie tzv. umožňujúceho prostredia, v ktorom SR
bude môcť v budúcnosti jednoduchšie realizovať svoju zahraničnú
politiku a záujmy krajiny.
102