Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

niekoľkokrát podarilo, alebo ja neviem, veľvyslanca EÚ, bývalého
premiéra Johna Brutona. Je to fajn, keď človek príde do Bieleho
domu a poviete ja chcem, ale je oveľa lepšie, keď napríklad
slovenský veľvyslanec po úspešnej návšteve povie Bushovi, „mal by
si sa s tým Sanaderom stretnúť, tí Chorváti sú tiež fajn“. Toto je v tej
diplomacii čaro vyššej koordinácie a vyššej hry. Myslím si, že v
tomto to všetko je.
Stanislav Vallo
Chcel by som odpovedať na tú otázku. Paríž - veľmi stručný
príbeh zo života. Rok 1999 – 26. december - šialená víchrica zničila
pol Francúzska - naše Tatry sú zarastená roklina oproti tomu, čo sa
stalo tam. 12.4.2000 pán Schuster prichádza na jednodňovú
pracovnú návštevu. Rozmýšľame spolu s veľvyslancom Valachom
ako upútať pozornosť médií, zavolal som do paláca Versailles a
hovorím: pán riaditeľ, ja som ten a ten, máme návrh -Slovenská
vláda sa rozhodla darovať parku Versailles 100 lipiek na výsadbu do
tých miest, Áno, ďakujem pán radca – berieme, akceptujeme. Ale,
moment, ešte som neskončil: tú prvú lipku by mohol vysadiť náš
prezident Schuster, ktorý bude na návšteve. Výborná myšlienka,
bezva, urobíme. Dali sme to do médií, nebol ani jeden novinár z
francúzskej strany a naši kameramani boli v aute, pretože údajne
mrholilo. Čiže nebolo z toho nič. Samozrejme tých 100 lipiek, čo som
sľúbil, som musel doviesť. V novembri sme ich doviezli. Bolo ich 120,
ale nedalo mi a pánovi veľvyslancovi Valachovi hovorím, pán
veľvyslanec, skúsme ďalšiu vysadiť nejakým spôsobom, už majú
tých 120, zavolajme pani Sklenaříkovú, tá prišla, bolo tam zrazu 15
tlačových agentúr, 3 popredné televízie, takže to len tak pre
ilustráciu, že čo je potrebné v Paríži.
V Ríme sme výrazne zaujali Andy Warholom. A potom
výstava autora Paľka Demeša, Svätý Pavol z Tarzu, ktorá na
príjemný šok nás všetkých nám pritiahla 6000 návštevníkov. V
67
mestách ako Rím a Paríž iba najvyššia kvalita. Koncert pri štátnej
návšteve prezidenta hral Dalibor Karvay s Danielom Buranovským a
bol to šok, ktorý si dodnes všetci pamätajú.
Tomáš Strážay
Moja otázka smeruje na pána veľvyslanca Weissa. Premiéri
Slovenska a Maďarska G. Bajnai a R. Fico v septembri 2009 prijali
niekoľkobodový plán, ktorého súčasťou malo byť aj etablovanie
jedného telesa, ktoré by podľa môjho názoru mohlo mať
signifikantný význam nielen z hľadiska zlepšenia slovenskomaďarských
vzťahov, ale aj v kontexte zvýraznenie aktivít VD.
Jedná sa o Radu vzájomnej spolupráce. V tejto súvislosti premiéri
takisto plánovali založiť fond, ktorý by podporoval spoločné
aktivity. V akom štádiu je príprava týchto dvoch iniciatív? Myslím, že
v súvislosti s vypracovaním podkladov sa spomínal ako termín
koniec októbra, napriek tomu však o obidvoch iniciatívach akosi
nepočuť. A ešte veľmi krátka druhá otázka, ktorú by som adresoval
možno aj všetkým panelistom. Myslím si, že treba oceniť, že
v rámci kultúrnych aktivít sa darí realizovať čoraz viac iniciatív,
respektíve podujatí, ktoré nie sú tradične spájané so slovenským
folklórom, ale sú naopak zamerané na moderné umenie, vážnu
hudbu a pod. Otázka znie – aké opatrenia treba prijať, aby v prípade
založenia spomínaného fondu podporujúceho spoluprácu na
mimovládnej úrovni nesmerovala najväčšia časť prostriedkov práve
na podporu folklórnych aktivít, ktoré nepochybne majú svoj
význam, ale ich dosah je do značnej miery limitovaný?
Milan Ježovica
Dve poznámky- najskôr k posolstvu a potom k poslom. K
posolstvu: keď si pretočíme náš film a vrátime sa k tomu, čo hovoril
Rasťo Káčer, do februára 2005, keď Slovensko navštívil americký
68