Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

Miroslav Wlachovský
Komentár k príspevkom v Paneli 2: Verejná diplomacia MZV SR
v zahraničí
Myslím, že máme excelentný panel, v ktorom môžeme
hovoriť o VD v troch rôznych krajinách a o VD na multilaterálnych
fórach akými sú NATO, EÚ a OSN. Hoci každé prináša svoje
špecifiká, ja si myslím, že niektoré veci sú univerzálne pre úspešnú
VD. Na začiatku toho celého je „message“, posolstvo, mať nejaké
zdelenie, ak môžem použiť kalk z češtiny. Proste niečo, čo chceme
povedať, čo je TO, čím chceme osloviť, až potom sú dôležité
nástroje, až potom sú dôležité kultúrne inštitúty, až potom je
dôležitá komunikačná sieť. Najprv treba to posolstvo.
Pôsobil som v Rasťom Káčerom v USA. Naša americká
skúsenosť hovorí o tom, že je obrovskou výzvou pre malú krajinu
zaujať v krajine akou sú USA. Slovensku sa v tých rokoch, keď sme
tam pôsobili, podarilo najmä vďaka tomu, že sme mohli predávať
jeden úspešný príbeh. A Američania vnímajú svet cez príbehy ak to
tak môžem povedať. Slovensko malo vtedy príbeh krajiny, ktorá sa
zo škaredého káčatka niekam vyšvihla do úplne inej sféry. A ako
hovoril Rasťo - vtedajší riaditeľ National Security Council Steve
Headley, označil práve tento príbeh za dôvod prečo si prezident
Bush vybral Slovensko ako súčasť svojej európskej cesty.
Ďalšou potrebnou vecou je schopnosť vyhľadávať
multiplikátorov toho posolstva. To je v zahraničí, myslím si, oveľa
ťažšie, ako doma, kde máme prirodzenú znalosť prostredia
a vieme, kto sú tí multiplikátori v našom prostredí. Veľvyslanec keď
príde do novej krajiny jednak nadväzuje a získava kontakty nejakým
predávaním od svojich predchodcov, jednak si tú sieť
multiplikátorov musí vygenerovať sám. Viacerí to tu spomínali. Asi
61
najkrajšie pomenoval Stano Valo tých, ktorí mu najviac pomáhajú v
tom predávať Slovensko. Sú to médiá, sú to osobnosti, a naozaj sa
momentálne v Neapoli Slovensko predáva najúspešnejšie cez
futbal. Treba to vedieť identifikovať a treba to vedieť využiť. Je to
inteligencia veľvyslanca a znalosť jeho krajiny, že vie nájsť týchto
multiplikátorov.
Ďalší moment, ktorý by som povedal, že je dôležitý, je
schopnosť dosahovať synergický efekt v spolupráci s inými aktérmi.
Či už sú to iné krajiny alebo mimovládne organizácie. Takisto
môžem ako príklad dať z pôsobenia v USA, kde sa nám jednoducho
podarilo zaujať tým, že sme boli schopní sa v rámci niektorých
podujatí, aktivít, spojiť s inými krajinami, či už v rámci V4 alebo
vtedy Vilniuskej 10. jednoducho tam sa ten efekt násobí. A takisto je
dôležité vedieť dobre spolupracovať v zahraničí s mimovládnymi
organizáciami a nájsť to, čo sme my ako štát spoločne s tými
mimovládnymi organizáciami mohli predať na medzinárodných
fórach. Takže toľko vo všeobecnosti na úvod.
A teraz k jednotlivým vystúpeniam a možno aj otázky. Peter
Weiss podľa mňa excelentne zadefinoval rámec toho, kde sa
pohybuje VD Slovenska v Maďarsku a celkové politické okolnosti,
ale mňa by skôr zaujímalo ako konkrétne dokáže pôsobiť naša VD
v maďarskej každodennosti. Politické napätia s Maďarskom sa
cyklicky opakujú. Ja som to mal možnosť zažiť ešte za
veľvyslancovania Rudolfa Chmela v období, keď József Antall
hovoril, že je predsedom 15 miliónov Maďarov. Vtedy sa vzájomné
vzťahy vyšpičkovali do veľmi intenzívnej atmosféry. Pamätám si
zápas Ferencvárosu Budapešť so Slovanom Bratislava, kde prišiel
jeden jediný fanúšik, pretože všetkým ostatným odporúčali, aby
radšej nechodili. Vtedy som z toho robil reportáž, ale to čo tým
chcem povedať je, že aj pri vyšpičkovaní politických vzťahov s
Maďarskom, práve vzťahy v kultúrnej sfére a intelektuálnej sfére
podľa mňa vytvárajú záchrannú sieť našich vzájomných vzťahov. A
62