Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

plynu a budeme mrznúť. Naši ministri by mohli zasadať niekde v
snehu vo veľkých baraniciach a veľkých kožuchoch a nechať sa
odfotiť a nafilmovať, a to by mohlo ísť na CNN.
Alexander Duleba
Súhlasím s analýzou, s tým čo pomenoval Pavol, myslím, že
sme tu vôbec pomenovali kľúčové faktory, ale nebavili sme sa ešte
o nástrojoch verejnej diplomacie, predpokladám, že sa ešte o tom
budeme baviť podrobnejšie, pretože všetky tie návrhy, ktoré
odzneli sú zahrnuté v tých nástrojoch, ale nebudem začínať o tom
diskusiu teraz tu.
Erik Pajtinka
V súvislosti s vymedzením verejnej diplomacie považujem za
potrebné poznamenať tri veci, ktoré v prebiehajúcej diskusii neboli
dostatočne zdôraznené. V prvom rade, verejnú diplomaciu treba
odlišovať od celkového vonkajšieho pôsobenia štátu, na ktorom sa
v súčasnosti svojimi aktivitami podieľa veľké množstvo rôznych
subjektov, z ktorých väčšina vykonáva svoju činnosť celkom
nezávisle od štátu a bez ohľadu na jeho záujmy. V tejto súvislosti
verejná diplomacia, ak vychádzame zo samotnej definičnej podstaty
diplomacie, ako nástroja zahraničnej politiky štátu, predstavuje tú
časť vonkajšieho pôsobenia štátu, ktoré je ovplyvňované štátom,
resp. jeho orgánmi a cieľavedome prispieva k vytváraniu takého
jeho obrazu v zahraničí, ktorý mu umožňuje efektívnejšie
presadzovanie jeho zahraničnopolitických záujmov.
V druhej poznámke by som rád zdôraznil, že verejnú
diplomaciu je potrebné odlišovať od public relations aktivít, ktoré
ministerstvo zahraničných vecí realizuje primárne vo vzťahu
k domácej verejnosti. V súčasnosti u nás existuje tendencia
spomínané dva procesy spájať, teda vnímať verejnú diplomaciu ako
31
všetky aktivity ministerstva zahraničných vecí vo vzťahu k širokej
verejnosti, či už domácej alebo zahraničnej. Takéto chápanie
verejnej diplomacie však v praxi môže viesť k tendencii ignorovať
dôležitý rozdiel medzi úlohou ministerstva zahraničných vecí vo
vzťahu k zahraničiu, kde je jeho primárnym poslaním presadzovať
jednotnú zahraničnopolitickú líniu štátu, a vo vzťahu k domácej
verejnosti, kde by malo vystupovať skôr ako účastník a
„moderátor“ celospoločenskej diskusie o zahraničnej politike.
V tejto súvislosti by bolo potrebné bližšie špecifikovať aj jednotlivé
formy spolupráce s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú dnes
významným partnerom ministerstva zahraničných vecí. Pokiaľ ide
o spoluprácu v oblasti verejnej diplomacie z pohľadu štátu, resp.
ministerstva zahraničných vecí, je samozrejme racionálne
a efektívne podporovať iba tie aktivity mimovládnych organizácií
(vo vzťahu k zahraničiu), ktoré sú v súlade so zahraničnopolitickými
záujmami štátu.
Pragmatická definícia verejnej diplomacie by teda mohla
znieť nasledovne: verejná diplomacia je súborom štátnych a štátom
podporovaných aktivít, ktoré sú zamerané primárne na
ovplyvňovanie verejnej mienky v zahraničí, a to v súlade so
zahraničnopolitickými záujmami štátu.
Dušan Leška
Chcem kvitovať usporiadanie tohto podujatia a celkovo teda
úsilia, ktoré je zamerané týmto smerom. Keby sme to chceli zasadiť
do takého širšieho konceptu, povedal by som, že je to v intenciách
deliberatívnej demokracie, ktorej podstata spočíva v tom, že tvorba
rozhodnutí sa nemá uskutočňovať iba kdesi na samotných
vrcholkoch moci a občania majú právo iba raz za 4 roky zvoliť
svojich zástupcov, ale aby tu prebiehal neustály dialóg, konzultácie
a kontrola týchto riadiacich štruktúr a aby boli do tohto dialógu
občania zapájaní, aby prebiehal neustály diškurz s občanmi a aby
32