Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

„mierny pokrok v medziach možností“. To znamená, že slovenská
verejnosť „sa doťahuje“, kým pred 5 rokmi vychádzala z tohto
medzinárodného výskumu ako „outlier“, dnes vidíme, že sa v
mnohých otázkach blíži k európskemu priemeru. Viem, že táto
„mainstreamizácia“ v rámci EÚ nemusí vždy znamenať viac
transatlanticizmu a najmä, keď príde na záväzky a povinnosti, je to
často problematické. Napríklad podpora účasti na vojenských
operáciách a vojenských misiách. Na Slovensku nie je nejaká silná
podpora, ale ani silné odmietanie. Dalo by sa povedať, že máme
dočinenia s akýmsi pasívnym „commitmentom“. Podobne ako
v iných krajinách EÚ je podstatne vyššia podpora pre civilné
prostriedky na demokratizáciu a stabilizáciu.
Čo sa týka Slovenska v Európskej únii, máme v čerstvej
pamäti voľby do Európskeho parlamentu. Kampaň bola
viditeľnejšia, účasť mierne stúpla, občas sa objavili aj európske
témy, ale zatiaľ skôr v podobe deklarovaných stanovísk (ak vôbec)
a nie politického a už vôbec nie verejného diškurzu. Je však
dôležité, že život s eurom vníma verejnosť pozitívne, hodnotenie
dopadov a prínosov je priaznivé a jednotná mena prispieva k
posilneniu európanstva.
Krátko o postojoch k rozvojovej pomoci, keďže táto politika
je dôležitou súčasťou verejnej diplomacie. Oproti situácii pred 3-4
rokmi sme zaznamenali istý pokles podpory verejnosti. Je to
vysvetliteľné aj ekonomickou krízou (ľudia viac hľadia na vlastné
sociálne potreby), ale súvisí to podľa mňa aj s tým, že na rozdiel od
predchádzajúcej vlády, pre súčasnú nemá rozvojová pomoc takú
jasnú politickú prioritu. Navyše, vo verejnosti je silne prítomný
obraz rozvojovej pomoci ako materiálnej, humanitárnej pomoci,
pritom podpora demokratizácii je celkom okrajová a zaťažená
vnímaním „starajme sa o vlastné problémy“.
85
Čo vplýva na postoje k zahraničnopolitickým otázkam
Faktorov, ktoré formujú hodnotové zázemie relevantné aj
pri úvahách o postojoch k zahraničnej politike, je nepochybne
mnoho. Pre krátkosť času som vybrala šesť, viaceré boli spomenuté
aj mojimi predrečníkmi. Je to téma na dlhú diskusiu. Ako dôležité
vidím krátku dobu vlastnej štátnosti a obrovskú mieru spoločenskopolitickej
diskontinuity, ktorú Slovensko zažilo v minulom storočí.
K faktorom nepochybne patrí aj veľkosť krajiny, i keď súhlasím
s tým, že „aj malé krajiny môžu boxovať nad svoju váhovú
kategóriu“, na to, aby si toto uvedomila aj široká verejnosť, je
dôležité jasné politické líderstvo. Dôležité je slabé a slabo
informované historické vedomie. Výskumy odhaľujú rozsiahle „biele
plochy“, chýbajúci konsenzus o „hviezdnych hodinách“ národa.
Alarmujúci je stav u mladšej generácie. Podiel odpovedí „neviem“
na akékoľvek otázky súvisiace s históriou sa vo vekovej kategórii do
25 rokov približuje k 50 %. Slovensko je tiež poznamenané
fragmentovanou politickou kultúrou a vo verejnosti je rozšírený
fenomén „neintervencionizmus“ často vyjadrený ľudovou
múdrosťou „čo ťa nepáli, nehas“ ako nejaká snaha odčleniť sa,
neangažovať sa vo veciach, ktoré sa nás bezprostredne netýkajú.
Na druhej strane práve výsledky výskumu Transatlantické trendy
ukazujú, že konkrétna skúsenosť so zastavenými dodávkami plynu
v januári 2009 zvýšila citlivosť verejnosti na energetickú bezpečnosť
a cez tento zážitok verejnosť inak vníma vývoj v Rusku, či správanie
sa Ruska k svojim susedom.
Záverom niekoľko postrehov k téme: nemôžeme chcieť od
verejnosti, aby vyznávala hodnotovú zahraničnú politiku, keď
politická reprezentácia deklaruje dôležitosť pragmatického
prístupu. Domáca demokracia a podpora demokracie v zahraničí sú
spojené nádoby, nie je možné ich oddeliť. Naša účasť na mierových
misiách má potenciál byť zdrojom národnej hrdosti a prestíže, opäť
86