Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

Balász Jarábik
Komentár k príspevkom v Paneli 3: Spoločenskí aktéri a verejná
diplomacia
Môj prvý postreh - pracujem pre americkú organizáciu v
Kyjeve, ktorá sa volá Pact a my sme súčasťou, keďže je to americká
organizácia priamo pod záštitou USA, americkej organizácie pre
rozvojovú pomoc USAID, ktorá nás financuje. My sme súčasťou
amerického systému. Aj napriek tomu, že som slovenský občan som
súčasťou toho systému, čo si myslím, že na Slovensku chýba. Ako
Milan naznačil, tento systém nielen umožňuje rozdeľovať americkú
pomoc. My máme mandát podporovať občiansku spoločnosť,
nezávislé médiá, ako na Ukrajine, tak aj v Bielorusku, a to nielen
pomocou efektívneho rozdeľovania pomoci, ale aj našimi
memorandami s našimi názormi, čím naše výsledky priamo vplývajú
na VD USA.
Takisto by som chcel vyzdvihnúť slovenskú spoluprácu s
Bieloruskom ako akúsi „success story“. Môžem menovať rôzne
projekty - napríklad bieloruská lobby v Bruseli bola založená so
slovenskou podporou pred 4-5 rokmi a naďalej so slovenskou
podporou funguje. V rámci Východného partnerstva EÚ je to
unikátny projekt a veľmi dobrý produkt. V Bielorusku najlepšie
občianske kampane fungujú už pravidelne so slovenskou podporou.
Slovenskí experti na tom pracujú už niekoľko rokov. Tá symbióza
medzi zahraničnou politikou alebo VD a rozvojovou pomocou, je
veľmi dôležitá a dovoľte jednu poznámku ohľadom Slovak Aid-u.
Vynikajúca prezentácia, myslím však, že pri Slovak Aid-e nie je
slovenský občan na úrovni kritického pozorovateľa, či aktívneho
občana. Je ťažké občanov do témy rozvojovej pomoci aktívne
zapojiť.
105
Prečo sú NGO alebo iní spoločenskí aktéri v tom dôležití?
Myslím, že práve Maďarsko je vynikajúcim príkladom. Tam totiž
neexistujú normálne mimovládne organizácie, neexistujú nezávislé
organizácie, tam stranícky systém zabíja všetko, čo je nezávislé. To
bol výsledok maďarskej transformácie. Tým sa líšila od
transformácie v Československu alebo v iných krajinách. A myslím
si, že si neuvedomujeme, ako hlboko dnes Maďarsko v tomto smere
kleslo. Toto si treba uvedomiť pri rôznych rokovaniach.
Medzi Slovenskom a Maďarskom však začínajú fungovať
rôzne nové formy spolupráce a projekty a som strašne nerád, že
hoci je to veľmi dôležité, v slovenských ani maďarských médiách sa
o tom nedozviete. Ako príklad možno spomenúť, keď pred
niekoľkými mesiacmi Bajnai otváral Slovenský dom v jednej
slovenskej dedine v Maďarsku, tak hovoril po slovensky. Proste ja
ako slovenský Maďar by som strašne rád takisto počul svojho
premiéra po maďarsky na Slovensku. Takže to, aká je situácia
v Maďarsku, aj ako Oľgin prieskum ukázal, ako vníma maďarská
verejnosť túto vec, sa odzrkadľuje od stavu spoločnosti.
Zopár iných postrehov: Milan Nič zdôraznil dobrý produkt a
ja by som zdôraznil mechanizmy, ktoré ten produkt vedia predávať.
A najmä lobing. Myslím, že o tom sa dnes veľmi málo hovorilo. A
lobing nesmie byť len štátny, lobing musí byť ten systém, kde sú
spoločenskí aktéri spolu v nejakej koordinačnej harmónii. Myslím, že
si nedávame záležať na vytváraní rôznych lobingových skupín,
hlavne v Európe. Milan hovoril o globálnom ponímaní predávania
dobrého produktu, a to je strašne dôležité hlavne teraz.
Ďalšia téma je branding. Myslím, že čo sa týka brandingu už
spoločenskí aktéri urobili veľmi veľa. Boli spomínané aj case studies,
takže do toho veľmi nechcem ísť.
Ďalší taký postreh je veľkosť krajiny. Pre mňa je to vždy
trošičku smiešne, my sme strašne skromní, proste aj keď máme
106