Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

Rastislav Káčer
Verejná diplomacia v USA
Ja by som na začiatku túto tému otočil a pozrel sa na to ani
nie tak s dôrazom na moje pôsobenia v Spojených štátoch, pretože
moja skúsenosť s VD má viacero dimenzií. Vzhľadom na moje
profesijné pôsobenie nielen z pohľadu diplomata, ale mimovládnej
platformy, ktorá tu bola spomenutá (Slovenská atlantická komisia)
a takisto z pohľadu biznisu. Svet má mnoho hráčov, štát nie je
jediný hráč, a z môjho pohľadu, dnešnej komplexnej skúsenosti
vidím mnoho paralel, ktoré sú poučné pre štát. Keď mám klienta,
ktorý je povedzme medzinárodná akciová spoločnosť, ktorá má
mnoho dimenzií svojej politiky - keď sa podcení jedna z týchto
dimenzií, tak to má za následok konkrétne dopady na postavenie
tejto spoločnosti. Tieto negatívne dopady sú veľmi ľahko merateľné
a akcionári to veľmi rýchlo spočítajú vedeniu na valnom
zhromaždení. Pre ten štát je zanedbanie, alebo neefektívna verejná
diplomacia menej viditeľná a tie dopady sú často krátkodobo menej
evidentné. Keď sa zanedbá verejná politika z pohľadu korporácie,
tak dôsledky naozaj môžu byť zlé. Na druhej strane, keď je dobrá
verejná politika spoločnosti spojená s dobrou vládnou politikou, s
dobrým PR - pretože to je treba dať do jedného košíka, do jedného
balíka - tak to má zásadný efekt na budúcnosť, efektívnosť a obrat
takýchto spoločností.
Čo som sa naučil v Spojených štátoch ako veľvyslanec je
poučné. VD v Spojených štátoch je kruté cvičenie pre diplomata
malého štátu. V 300 miliónovej krajine, ktorá je pohrúžená sama do
seba, kde možno aj tie 4% - ktoré tu boli pred tým spomínané - boli
optimistické a kde pre 98% ľudí sa svet začína a končí niekoľko míľ
od ich domu alebo na úrovni ich štátu, možno nie ani na
federatívnej úrovni. Získať vôbec pozornosť, to je potenie krvi a
49
frustrujúca skúsenosť. Zaujalo ma jedno poučné americké príslovie
(alebo porekadlo),“ Ak sa chceš stať prezident, tak sa musíš
obliekať ako prezident, hovoriť ako prezident a správať sa ako
prezident“. Keď hovoríme o VD ako nástroji, ten má svoj cieľ. Cieľ je
silná krajina, ktorá si je schopná presadiť si svoje záujmy v
konkurenčnom boji a tu sa znova vrátim ku korporátnej paralele.
Medzi korporátnymi subjektmi je neľútostný súboj, kto sa presadí
lepšie - zarobí viac, má sa lepšie, jeho akcie majú vyššiu hodnotu.
Jednoducho jeho slnko svieti jasnejšie. Medzi štátmi je to úplne to
isté. Štát, ktorý si je schopný výraznejšie si presadiť svoje záujmy,
získa viacej kapitálu, viacej investícií, vie viac ovplyvniť
rozhodovacie procesy na medzinárodnej úrovni, ktoré spätným
oblúkom ovplyvňujú podmienky, v ktorých táto krajina funguje. Čiže
je prosperujúcejší, ľudia sú spokojnejší, krajina je bezpečnejšia. To je
cieľ. VD je jeden z nástrojov v zložitej mozaike, ako sa k tomuto
cieľu môžeme čo najefektívnejšie priblížiť. Úspech je garantovaný,
podľa mňa, jednoduchými ingredienciami a viacerí ste to tu už
v predchádzajúcich vstupoch pomenovali.
V prvom rade, ak chceme zvyšovať atraktívnosť, kredibilitu
slovenskej politiky - ako zaznela jedna z definícií - slovenská politika
musí byť kredibilná , jasná, transparentná a čitateľná. Navyše
dlhodobo a konzistentne. Druhý moment je v efektívnom pôsobení
zahraničnej služby - nielen v tej úzkej dimenzii MZV, ale zahraničnej
služby ako komplexného celku. Služba musí byť motivovaná,
profesionálna, sebavedomá, kreatívna. Musí v nej vládnuť
konštruktívna atmosféra a pocit, že každý má svoju zodpovednosť,
úlohu. Riadenie má byť také, že maximum zodpovednosti leží na čo
najnižšiu možnú hranicu – akýsi manažérsky princíp subsidiarity.
Kolegovia z ambasády si budú pamätať, že moje pravidlo bolo také:
nechoďte za mnou s tým, čo môžete vyriešiť sami, keď chodíte za
mnou s vecami, ktoré môžete vyriešiť vy, tak je to zlé znamenie.
Choďte za mnou s tým, čo musím vyriešiť len ja a nikto iný ako ja. A
50