Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

verejnosť aj vníma. Máme niekoľko prioritných tém, ktoré musia
byť prioritnými zo strany MZV a vzťahy s Maďarskom patria medzi
priority, pretože každá zahraničnopolitická téma, ktorá má vplyv na
vnútropolitický vývoj alebo vnútropolitickú debatu na Slovensku, je
prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Mali sme dve takéto veľké
priority pred rokom 2004, keď sa podarilo nájsť konsenzus - ÁNO
vstupu do NATO, ÁNO vstupu do EÚ. Vtedy bola u nás doma o tom
skutočná reálna debata a ak budeme schopní dostať VD a jej
mechanizmy na takúto úroveň a aj s takými výsledkami, aké boli
pred rokom 2004, tak si všetci budeme môcť veľmi gratulovať. To je
nejaký ideálny program, program maximum a týmto smerom by
sme mali rozmýšľať.
Čo sa týka záujmu verejnosti, je pravda, že dlhodobé
prieskumy verejnej mienky hovoria, že zhruba 12% občanov (10-12%),
má záujem o zahraničnú politiku a sleduje ju. Avšak iba 4% hovoria,
že majú aktívny záujem o zahraničnú politiku. To je dosť úzko
vymedzená komunita pre MZV, ktorá má záujem o zahraničnú
politiku a jednoducho táto komunita musí byť oslovená, lebo keď sa
nepodarí osloviť tieto 4%, ktoré majú skutočný záujem o zahraničnú
politiku, ťažko sa bude meniť ten verejný záujem tak, aby to nebolo
12%, ale aby to bolo 15-20% a podobne. A potom, netreba to vnímať
staticky, pretože znova opakujem: určite väčší verejný záujem je o
vzťahy s Maďarskom, ako o osud Maldív. Sú oblasti zahraničnej
politiky, kde má verejnosť obrovský záujem a myslím, že tie čísla,
ktoré máme z dlhodobých prieskumov, nezodpovedajú, respektíve,
ak by bol urobený výskum len na niektoré zahraničnopolitické témy,
nie všeobecný výskum, či máte záujem o zahraničnú politiku, ale či
povedzme vás zaujímajú vzťahy s Maďarskom alebo povedzme
plynová kríza v januári tohto roku, kde záujem verejnosti
nepochybne rástol a bol iný, než je dnes v decembri. Čiže keď vzniká
ohrozenie alebo vzniká konflikt, ktorý má dopady na Slovensko,
slovenskú verejnosť, tak jednoznačne je ten záujem iný. Je otázne,,
21
či na jednej strane je dobré rozmýšľať o tom ako nastaviť dlhodobé
nástroje povedzme tej debaty o vzdelávaní a zapájaní ľudí do tvorby
zahraničnej politiky, ale zároveň pre MZV je dôležité mať pripravené
nejaké krízové (neviem ako to nazvať) komunikačné scenáre.
Proste, keď je udalosť kedy rastie záujem verejnosti, aby bolo
možné rýchlo a hneď komunikovať.
Čo sa týka dlhodobých nástrojov VD, bolo tu spomínané
napríklad fórum o zahraničnej politike alebo nejaké špeciálne
programy pre regióny, školy a podobne. Je dôležité, aby MZV malo
v rukách takéto nástroje, ktoré by bolo možné zmobilizovať v
prípade potreby a podchytiť ten záujem, lebo potom zas prejde čas,
problém zanikne a záujem sa zníži, ale presne toto nám v súčasnosti
chýba. Pár slov k tomu, myslím, že dnes MZV, ani tí domáci aktéri a
partneri, ktorí spolupracujú na Slovensku, nezačíname z bodu nula.
Myslím si osobne, že čo sa udialo a čo urobilo MZV vo vzťahu k
mimovládnym organizáciám a tretiemu sektoru, počínajúc rokom
2004 sú veci, ktoré aj keď porovnávam s inými rezortmi, tak ich
môžem jednoznačne pozitívne oceniť a ohodnotiť. MZV má
nástroje ako spolupracovať s tretím sektorom, MZV sa snaží
komunikovať, posledne je tu aj snaha koordinovať aktivity. Je x
príkladov keď MZV a jeho pracovníci sa zúčastnili na konferenciách
organizovaných MVO, MZV bolo partnerom týchto konferencií
a pod. Je vidno, že MZV je v komunikácii a spolupráci s MVO niekde
inde, ako bolo pred povedzme piatimi rokmi. Máme dve veľmi
pozitívne skúsenosti z mediálnych kampaní alebo informačných
kampaní, ktorých MZV bolo kľúčovou súčasťou. Ak si spomínate
bola to komunikačná stratégia vlády SR pre prípravu obyvateľstva
na členstvo v EÚ, ktorá prebehla v roku 1999 a 2000, potom
stratégia komunikácie s občanmi SR o vstupe do NATO a boli to
úspešné kampane a myslím si, že sa dá z nich veľmi dobre poučiť
prečo boli úspešné. Myslím, že vďaka tej prvej kampani sme mali
jediné úspešné referendum v histórii SR. Úspešné pre účasť nad 50%
22