Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

Norbert Brada
Verejná / kultúrna diplomacia na pôde OSN a EÚ
Mojou témou bude kultúrna diplomacia na pôde OSN a EÚ.
Ak budem hovoriť o VD na pôde týchto organizácií, pod uvedeným
pojmom budem mať na mysli VD členských štátov, vrátane
Slovenska, nie týchto organizácií. Prirodzene by sa dalo hovoriť o
VD EÚ alebo OSN. Rozpätie aktivít členských štátov v oblasti VD v
newyorskej centrále OSN so 192 členmi je neporovnateľne širšie ako
v Bruseli, kde má EÚ 27 členov. Tu je tiež dôležité vnímať rôzny
setting, vrátane veľkosti a možností, ktorými mestá ako Brusel
alebo New York disponujú, tá má celkový dopad na potenciál
kultúrnych aktivít organizovaných, či už stálou misiou, stálym
zastúpením, generálnym konzulátom, alebo ZÚ. Vzhľadom na
krátkosť času sa vo svojej prezentácii sústredím na zopár postrehov
z oblasti VD, ktoré bolo možno vypozorovať na pôde týchto
organizácií.
Ak budem hovoriť o prostredí mutlilaterálnej diplomacie,
kam OSN a EÚ prirodzene patria, nevyhnem sa porovnávaniu s
inými krajinami. Je potrebné povedať, že týmto syndrómom trpia aj
také veľmoci ako sú Francúzsko a Veľká Británia. Autor Geoffrey
Moorhouse v jednej staršej publikácii- The Diplomats: The Foreign
Office Today o britskom MZV (tá publikácia je z roku 1977) v
kapitole s názvom kultúrna diplomacia uvádza, že tento pojem je do
určitej miery vyjadrením dávnej rivality medzi Britmi a Francúzmi.
keď boli obidve krajiny koloniálnymi mocnosťami a usilovali sa o
rozširovanie svojho vplyvu. Preto si viacero Britov pod pojmom
kultúrna diplomacia predstavuje ako klišé Francúzov s ich širokou
distribúciou kníh do zámoria, poskytovaním bezplatných kultúrnych
pobytov v Paríži a podobne. Moorhouse v závere kapitoly s
uspokojením uvádza, že Francúzi sa vo svojej kultúrnej diplomacii a
57
vnútornom presvedčení o civilizovaní sveta v prvom rade usilujú
o to, aby francúzština bola pre každého druhým jazykom, keďže
nemôže byť prvým. Toto platí ohľadom Francúzov a francúzštiny
doteraz. The British Council sa sústreďuje na úplne inú stratégiu –
propagácia jazyka ako prostriedku prípadného vzdelávania v
Británii.
Z toho čo som povedal je zrejmé, že diplomacie jednotlivých
krajín si oddávna uvedomovali význam šírenia kultúry. Existencia
kultúrnych inštitútov v zahraničí je teda dôležitá aj pre veľkých
hráčov. Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia prostredníctvom sietí
ako Goethe inštitút, The British Council, Alliance Française majú
úzko špecializovaný aparát, vyškolených kultúrnych diplomatov,
ktorí majú priestor a nevyhnutné zdroje na organizovanie podujatí,
o ktorých sa menším krajinám môže iba snívať. Za dôležitú tiež
považujem skutočnosť, že tieto inštitúcie sú vnímané ako
neovplyvnené štátnym aparátom, čím dosahujú istú autentickosť. V
kontexte kultúrnej diplomacie chcem ďalej poukázať na dve veci:
1. Slovensko by mohlo aktívnejšie využívať svoje kultúrne
inštitúty.
2. Na miestach, ktoré boli definované ako teritoriálne priority
slovenskej VD , je potrebné hľadať nekonvenčné prístupy, ktoré by
zaujali cieľovú skupinu . Plne súhlasím s tým, že zapojením
mimovládnych organizácií sa môže v tomto smere zvýšiť kredibilita
posolstva, o ktoré sa usiluje MZV .
Aj keď VD by mala slúžiť širokej verejnosti, jej klientmi bývajú
často krát samotní diplomati. To platí napr. pre jazykové kurzy,
ktoré sú v rámci OSN v New Yorku organizované pre diplomatov
bezplatne a ich ponuka je naozaj široká , vrátane čínskeho jazyka
alebo arabčiny. V prostredí bruselskej EÚ sa podobne vyučuje
francúzština. Určitým nástrojom VD sú v tejto súvislosti pravidelné
mesačné bulletiny zasielané účastníkom kurzov o podujatiach
58