Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

oli informovaní. Bez toho sa v demokracii jednoducho ďalej
nepohneme. Takže z tohto hľadiska je to pozitívny posun. Čo sa
týka zahraničnej politiky, tak sú tu predsudky, je opradená akýmsi
rúškom tajomstva pokaľ ide o to, kto ju tvorí, ako ju tvorí, čo sleduje
a podobne. Toto všetko treba otvoriť a občanov vtiahnuť do toho
diškurzu, aby vedeli, o čo ide, aby boli informovaní. Ja by som to
ukázal na príklade EÚ. Naši občania vykazujú veľký stupeň dôvery
EÚ a jej inštitúciám, ale nízky stupeň vedomosti o tom, čo to je, aké
sú inštitúcie, aký je mechanizmus tvorby rozhodnutí, čiže v tomto
smere tiež treba zintenzívniť diškurz, nastoľovať otázky. Nebol by
som zaskočený, že mimovládky majú opačný názor - nech majú, o
tom je diškurz, že oni ho nastolia a my budeme logicky diskutovať
a argumentovať, lebo občania musia poznať ZA aj PROTI. Pretože
táto situácia sa môže vypomstiť trebárs vo vzťahu k EÚ, že príde k
nejakej kolízii a občania zapochybujú a úplne zavrhnú postoj k EÚ.
JE treba sa venovať samotnej lisabonskej zmluve. Čo to je, ako to je,
prečo to je, čo to bude znamenať . Predstavme si, že by napríklad
vo Veľkej Británii bolo po voľbách a k moci by sa dostali
konzervatívci a nový premiér Cameron by povedal, že bude
referendum a lisabonská zmluva by určite neprešla. Prečo? Lebo
občania si sami nedajú to úsilie, aby prečítali 300 strán samotnej
Lisabonskej zmluvy, ale je našou úlohou, aby sme to verejnosti
podávali zrozumiteľne a presvedčivo.
Súhlasím s tým, že treba rozvíjať spoluprácu s tretím
sektorom, s médiami, ale chýbali mi tu akosi politické strany. Je
potrebné vypracovať akýsi modus vivendi spolupráce s politickými
stranami. Treba viesť dialóg a diškurz s politickým stranami, zapájať
ich do tvorby politiky a tým ich i zaviazať, aby sa nestávali také
situácie, že niečo sa presadzuje a vystúpi člen vládnej strany a
hovorí úplne v rozpore s tým, čo je dôležité pre Slovensko.
33
Michal Kovács
Ohľadom integrácie do EÚ, ktorú spomínal pán Demeš, si
myslím, že prebehla, ale nebola ľuďmi pochopená. Ak sme ju však
pochopili a snažíme sa pôsobiť jednotne, mali by sme toto „bytie
súčasťou EÚ“ viacej demonštrovať. Bolo by zaujímavé v budúcnosti
pri tvorbe prezentácie Slovenska v zahraničí uvažovať aj v kontexte
prezentácie EÚ. Ak teda vytvárame prezentáciu SR, bolo by vhodné
o nej už teraz rozmýšľať ako o istej podkapitole prezentácie EÚ
v zahraničí. Kreditu a reputácii SR by tento kontext určite neuškodil.
Je mi jasné, že kým a ak bude vytvorené niečo ako spoločná
prezentácia EÚ v zahraničí, uplynie ešte veľa času. Ak by sa však
vsadila prezentácia SR do európskeho kontextu aj napriek tomu, že
prezentácia EÚ nemá zatiaľ reálne obrysy, mohla by sa
v dlhodobom výhľade stať i inšpiráciou pre ďalšie krajiny EÚ.
Milan Ježovica
Nechcem relativizovať význam diskusie o VD a o verejnej
diskusii vôbec, ale začnem možno vulgárnejším bonmotom, ktorý
hovorí, že inak vonia seno milencom a inak koňom. A isteže si
myslím, že obe oblasti, teda VD a verejná debata majú svoje
prieniky, prelínajú sa, ovplyvňujú sa. Pre mňa je ale verejný diškurz
oveľa širší ako VD. Myslím si - ak Jozef Bátora hovorí o tom, že VD je
aktivita, ktorej cieľom je zvýšiť atraktívnosť, kredibilitu a
pochopenie zahraničnej politiky v zahraničí- tak toto je chápanie VD,
ktoré je možno blízke aj tomu môjmu.
Pán Grivna hovoril o tom, že MZV sa nepochybne
technologicky posunulo. Myslím si, že je to pravda, že sa posunulo
technologicky. Ja si však myslím, že sa posunulo aj mentálne a bez
tohto mentálneho posunu by bol technologický posun celkom
zbytočný. Keď sa obzrieme (či je v horizonte 10, 15 alebo 20 rokov
od novembra 89), tak mentálny posun v tom, akým spôsobom robí
34