Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

medzi fackovacím panákom. Myslím, že na to treba ísť s väčším
sebavedomím. Povedať si, že hranice sa raz zmenili, my sme vyhrali
a ďalej sa meniť nebudú. A nechať im, kým vyrastú iné generácie,
ktoré to tak brať nebudú, lebo na jednej strane náš južný sused trpí
stihomamom alebo traumou z Trianonu, ale dajme si veľmi pozor,
aby sme my netrpeli obrátenou traumou, lebo tak nás vidí niekedy
Európa. Ja som si zažil zopár ostrých diskusií v lete 2009 v Berlíne s
ľuďmi, ktorí ovplyvňujú zásadné rozhodnutia v nemeckej
zahraničnej politike. Hovorili mi – no dobre, ale prečo ste ten
jazykový zákon najprv neprerokovali s domácou maďarskou
menšinou a s tými, ktorých sa týka? Nemali by sme robiť vynútené
chyby, ako v prípade Maďaričovho jazykového zákona. Nemôžme
robiť zo seba ani obeť, lebo obeťou nie sme. Tak sa môžeme tváriť
tu doma, ale na európskej úrovni sú tie diskusie oveľa kratšie,
jadrnejšie, informovanejšie a musíme prezentovať niečo iné, ako
len, že Maďari urobili proti nám kampaň. A to som zatiaľ z
oficiálnych miest nepočul. Myslím si, že veľmi nie je iná možnosť
ako engagement. To znamená, že zahrnúť maďarských partnerov
do posilneného bilaterálneho vzťahu. Ale to nemáme tu v Bratislave
rozdiskutované, čo by to malo byť, v akých veciach. Aké iné témy?
Do čoho ich ideme angažovať?
Tomáš Bičan
Ako bolo povedané všetkými diskutérmi, VD má veľmi veľa
podôb, dimenzií a rád by som teda poukázal na to, čo bolo
viacerými diskutérmi spomenuté, že má aj svoju ekonomickú
dimenziu. Bolo spomenuté Švédsko, paralela Ikea v zahraničí, Rasťo
Káčer spomínal tiež niekoľko zaujímavých paralel v tejto oblasti.
Svet sa naozaj rýchlo mení pred našimi očami. V priebehu jednej
generácie dosiahne HDP Číny HDP USA . Ťažisko sveta sa presúva
do Ázie. Ekonomické, časom za ním aj politické a malé otvorené
ekonomiky ako je Slovensko si začínajú uvedomovať, že ich
71
budúcnosť je v oblasti vedy, inovácií, vzdelávania. A v tomto smere
si myslíme na odbore ekonomickej diplomacie, že takisto aj naša VD
pôsobila do zahraničia, hľadala kontakty, aby otvárala dvere pre
naše firmy, pre rozvoj Slovenska, budúcej prosperity Slovenska. O
našej krajine, o tom, že existuje, nemusíme informovať len
prostredníctvom histórie, kultúry, našich krojov, ľudovej hudby, ale
aj prostredníctvom skutočne zaujímavých a vynikajúcich príbehov.
Spomeniem firmu ESET, kedysi garážová firma, ktorá teraz
podpisovala kontrakt - 20% matičných dosiek spoločnosti IBM bude
vybavených softvérom slovenskej spoločnosti ESET, ktorá
momentálne kontroluje okolo 25-30% trhu s antivírovým softvérom
na svete. SAV - vynález alumíniovej peny, ktorá má skvelé využitie.
Tri firmy sa dostali do rebríčka Deloitte 500 ako najrýchlejšie
rozvíjajúce sa firmy, proste tých príkladov je mnoho. Ďalej CERN -
desiatky vedcov, ktorí sa podieľajú na výskume v CERN - i tu sa
otvára priestor pre pozitívnu propagáciu Slovenska
prostredníctvom VD. Úzko spolupracujeme so SARIO-m
ministerstvom hospodárstva, aby sme našim zastupiteľským
úradom dali čo najlepšie nástroje na to, aby vedeli v tejto oblasti
Slovensko reprezentovať.
Andrej Školkay
Komentár na pána Bradu: vy ste povedali, že sa treba
sústrediť na New York, ako kultúrne centrum sveta. Otázka je taká,
či má zmysel súťažiť v takej veľkej konkurencii. NY je síce kultúrne
centrum sveta, ale tam sa stratí malé Slovensko. Má to zmysel
finančný? Pokiaľ ide o kultúrne inštitúty cudzích krajín, mám veľmi
nedávnu skúsenosť s jedným kultúrnym inštitútom pôsobiacim v
Bratislave, ktorý v mojich očiach spravil veľmi negatívny imidž svojej
krajine. Nebudem ho menovať, ale môžem uviesť, že tam pôsobiaci
pracovníci, a zdá sa, že sa to týka celej tej krajiny, sú absolútne
manažérsky nekompetentní aj na slovenské pomery. Je fakt, že oni
72