Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

nie. Môj český kolega iba nechápavo pozeral na redaktora, o čo mu
vlastne ide. Posledný impulz pre pochopenie, že sme sa pre
Maďarsko definitívne stali tou referenčnou krajinou, prišiel minulý
týždeň v piatok, keď europoslanec za Fidesz pán Szájer na brífingu
o programových predpokladoch alebo programových zásadách
Fideszu smerom k voľbám kritizoval maďarskú vládu za nomináciu
eurokomisára a zároveň za absolútnu prehru Maďarska označil
skutočnosť, že Slovensko získalo post podpredsedu Európskej
komisie.
O tom, že to začínajú vnímať aj diplomati v Budapešti, svedčí
moja príhoda z leta. Jeden veľvyslanec členskej krajiny NATO v čase,
keď vrcholila doslova kolektívna hystéria - musím to tak povedať -
okolo jazykového zákona (pravda, tým nechcem povedať, že zákon
nesmel a nemá byť predmetom politickej, právnej atď. diskusie), sa
smial, keď vyšlo vyhlásenie všetkých 4 parlamentných strán, ktoré
inak takmer medzi sebou nekomunikujú, proti slovenskému
jazykovému zákonu. Povedal mi: „Pán veľvyslanec, Slovensko musí
byť naozaj veľmi vplyvná krajina, keď ste dokázali dosiahnuť, že
všetky parlamentné strany, ktoré sú na smrť rozhádané, sa
dokázali proti vám spojiť.“ Spomínam všetky tieto okolnosti a
situácie preto, aby som dokreslil veľmi zložitú atmosféru , v ktorej
by sa mala robiť VD. Na minulej našej diskusii k VD počas stretnutia
veľvyslancov, keď sme hovorili o mojich skúsenostiach z leta, som
použil formuláciu, že vzhľadom na nátlakovú maďarskú diplomaciu,
na ten doslova diplomatický pressing voči nám, pri ktorom pôsobila
jednak klasická bilaterálna diplomacia a jednak multilaterálna
diplomacia spolu s intenzívnou VD v celoeurópskom až
transatlantickom rozsahu, musíme rozmýšľať nad účinnými
asymetrickými odpoveďami, pretože nie je možné vylúčiť, že takáto
kampaň sa zreprodukuje buď kvôli jazykovému zákonu alebo kvôli
niečomu inému. SR nemá kapacitu, štruktúru, financie, sieť,
skúsenosti z podobných kampaní, aby mohla reagovať tak, že na
41
každú aktivitu maďarskej diplomacie, či už klasickej alebo verejnej,
odpovie rovnakou proti aktivitou.
Podľa mňa najväčšou našou slabinou, čo súvisí možno aj s
istou mladosťou nášho štátu, bolo to, že jednoznačne viac článkov
v európskej a svetovej tlači, keď sa hovorilo o jazykovom zákone a
jeho súvislostiach, bolo v prospech stanoviska Maďarskej republiky,
pričom sa využíval najmä známy stereotyp o utláčanej maďarskej
menšine na Slovensku a o národných socialistoch, ktorí
nerešpektujú ľudské práva. V Maďarsku sa vytvoril o Slovensku
obraz krajiny, ktorá zo všetkých susedov spolu s Ukrajinou robí
najväčšie problémy a najviac utláča maďarskú národnostnú
menšinu. Hoci, ak urobíte sofistikovanú analýzu našej legislatívy na
ochranu príslušníkov národnostných menšín, tak zďaleka nie sme zo
všetkých, s Maďarskom susediacich krajín, najhorší. Platí skôr opak.
Napriek tomu sa veľmi často v súvislosti zo zákonom o štátnom
jazyku dokonca z úst najvyšších autorít -politických aj štátnych -
púšťali vyjadrenia, či SR je oprávnene v EÚ, keď nerešpektuje
európske hodnoty a európske normy. Pridajme k tomu historické
predsudky (Nemám veľa času, aby som sa dlho zaoberal
zaujímavým článkom Pétera Hunčíka pre Sme z leta minulého roku,
kde hovoril, že nie je pravda, že Maďari nenávidia Slovákov, lebo
pravda je niekde inde - Maďari majú problém akceptovať Slovákov,
pretože v ich očiach sú to Slováci, tí ľudia z Felvídeku, ktorí boli za
Uhorského kráľovstva v istom podriadenom postavení voči
Maďarom a preto nimi Maďari pohŕdajú.) a uvedomíme si, že v tejto
situácii čeliť maďarskej verejnej diplomacii nie je jednoduché.
Otázka znie, ako prostredníctvom VD zmeniť tieto
stereotypy, tento obraz, ktorý o Slovensku v Maďarsku je? Ak to
chceme dosiahnuť, tak si musíme postaviť inú, základnú otázku:
chceme to robiť s rozpočtom, ktorý má Slovenský inštitút a istými
drobnými, hoci dobre premyslenými aktivitami, alebo sme ochotní
na zmenu obrazu, ktorý sa o Slovensku a o Slovákoch v Maďarsku
42