Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

Oľga Gyárfášová
Slovenská verejnosť a zahraničná politika
Začnem retrospektívne. Keď som sa pripravovala na toto
vystúpenie a zalistovala som v starších publikáciách a štúdiách,
natrafila som na moju štúdiu Slovenská „izolacionistická duša“, čo
vieme o postojoch verejnosti, čo z toho vyplýva pre médiá a politikov.
Dovoľte mi tu odcitovať jej záverečný odstavec: „Aká bude
európska a transatlantická tvár Slovenska? Ako sa Slovensko
zadefinuje? Táto otázka stále častejšie a naliehavejšie zaznieva nielen
na rôznych fórach doma na Slovensku, ale aj zvonku. Slovensko bolo
doteraz primárne sústredené na to, aby do únie a aliancie vstúpilo,
splnilo všetky kritériá, uzavrelo všetky kapitoly spoločnej legislatívy,
splnilo požiadavky vstupu do NATO. Na otázky post-vstupových
stratégií, priorít, partnerstiev etc. neostávala energia. Aj preto je
Slovensko pre svojich partnerov zatiaľ menej čitateľné. Je jasné, že
výraznejšie postoje môžu vyrásť až na širšej kvalifikovanej diskusii
k európskym témam na domácej pôde. Je jasné, že táto diskusia už
bude podstatne diferencovanejšia ako predvstupový všeobecný
konsenzus“.
Zdá sa mi vhodné pripomenúť, kde sme boli pred 5 rokmi a
porovnať s tým, kde sme dnes. Spomenutá štúdia vyšla v knižke s
príznačným názvom „Slovensko v prievane“. Vtedy - tesne po
vstupe do EÚ a do NATO – sme mali pocit, že je tu obrovská
dynamika, obrovská sila, všetko sa hýbe, je „v prievane“. Keď
slovenská spoločnosť dosiahla oba integračné ciele, nastal „pohov“
a na otázky povstupových stratégií, priorít a partnerstiev, nielenže
sme nemali energiu vtedy, ale istý deficit cítime ešte aj dnes.
Zásadná diskusia na tieto témy sa však môže formovať iba ako
dialóg rôznych názorov.
Zahraničná politika v problémovom poli verejnosti
Lenže môže sa takáto diskusia rozvinúť tam, kde zahraničná
politika a s ňou spojené témy verejnosť vôbec nezaujímajú?
Odrazme sa od štandardnej sociologickej otázky: čo sú
najnaliehavejšie problémy, ktoré ľudí trápia a ktorých riešenie od
politikov očakávajú? V tomto rebríčku spravidla – a nielen na
Slovensku – dominujú ekonomické a sociálne témy (Tabuľka).
Objednávka verejnosti je navyše umocnená ekonomickou krízou a s
ňou spojenými väčšími obavami o budúcnosť. Na chvoste tohto
rebríčka nájdeme napr. ochranu životného prostredia, ale aj
zahraničnú politiku. Čiže oblasti, ktoré na prvý pohľad nie sú
dôležité, pretože neprinášajú okamžité benefity, ani bolestivé
straty. Environmentálna politika je verejnosťou väčšinovo vnímaná
ako „ozdoba na šatách“ spoločnosti, ktorá si to môže dovoliť. A
zahraničnú politiku verejnosť vidí ako niečo vzdialené ich
každodennosti. Pritom zahraničná politika už nie je v dnešnom
globalizovanom svete témou uzavretých diplomatických salónov.
Jej marginálne postavenie u nás je výsledkom toho, že stále
pretrváva nespojitosť domácej agendy s politikou zahraničnou.
Politické elity komunikujú s verejnosťou tak, že zahraničná politika
pôsobí ako čosi separátne, bez dopadu na problémy, ktoré vidíme
na vrchole rebríčka záujmu. Pritom napr. energetická bezpečnosť,
EÚ pravidlá, migrácia, ale aj voľby na Ukrajine etc. presahujú do
bežného života širokej verejnosti. Rozdiely medzi domácou a
zahraničnou agendou sa v dnešnom svete definitívne stierajú, ale
politické elity stále ešte buď ignorujú alebo volia priamejšiu cestu k
voličovi. Na druhej strane zahraničná politika sa stále častejšie stáva
aj témou populistickej mobilizácie.
81
82