Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? - Ministerstvo ...

zahraničnej politiky. Keďže našim zámerom bolo predstaviť
myšlienky projektu aj zainteresovaným politikom, médiám a širšej
odbornej verejnosti v oboch krajinách, rozhodli sme sa
zorganizovať dve úvodné podujatia – jedno v Bratislave a druhé
v Budapešti. A práve tam sa ukázalo, kde máme najviac problémov
a kde je, paradoxne, hoci možno nie prekvapujúco, jedna
z najslabších stránok projektu. Do oboch stretnutí sme chceli
zapojiť predstaviteľov vlád, respektíve ministerstiev obidvoch
krajín, ako aj poslancov parlamentov, najmä aby zdôraznili
symbolickú dimenziu takéhoto fóra a aby mali možnosť
prezentovať, že na obidvoch stranách existuje vôľa spolupracovať.
Prvé takéto úvodné stretnutie sme boli nútení iba niekoľko dní pred
jeho uskutočnením zrušiť - predovšetkým z politických dôvodov –
a realizovať ho v náhradnom termíne. Na následnom otváracom
stretnutí v Budapešti v septembri 2007 - pripomeniem len, že toto
obdobie patrilo z hľadiska vývoja vzájomných vzťahov tiež skôr
k tým problematickejším – sa nezúčastnili niektorí predstavitelia
slovenských politických strán, hoci svoju účasť na podujatí predtým
potvrdili. Napokon sa nám predsa len podarilo presvedčiť viacerých
z nich a bolo zaujímavé, že hoci vtedy parlamenty a vlády viacmenej
nekomunikovali, v rámci fóra vystúpili napríklad vtedajší
predsedovia výborov pre európske záležitosti Národnej rady SR
a Národného zhromaždenia MR, takisto viacerí poslanci. Práve
v tomto období obmedzenej komunikácie na politickej úrovni sa
prejavila – možno trochu zveličujem – dôležitosť mimovládnej
iniciatívy a aj jednotliví politickí aktéri si uvedomili možnosti využitia
mimovládnej diskusnej platformy, napríklad aj na sprostredkovanie
neformálnych stretnutí so svojimi partnermi.
Po spomínaných dvoch úvodných stretnutiach s účasťou
politických predstaviteľov sa projekt posunul viac do expertnej
roviny. Témy, ktorými sme sa počas doterajších troch rokov
existencie projektu zaoberali sú výsostne spojené s politikami EÚ.
93
Dve stretnutia vo forme seminárov boli zamerané na susedskú
politiku EÚ, tak na východnú, ako aj južnú dimenziu. Ďalšie dve
podujatia boli venované problematike Západného Balkánu.
Približne pol roka po vstupe SR a MR do Schengenského priestoru
sme na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti uskutočnili seminár
zameraný práve na túto tému, predovšetkým na nové možnosti
v oblasti cezhraničnej spolupráce. Keďže sa jedná primárne o
expertné diskusie, zámerom projektu nebolo a naďalej nie je
orientovať ho na širokú verejnosť, či masového recipienta. Popri
konkrétnych diskusných príspevkoch predstaviteľov slovenských a
maďarských think-tankov, či zástupcov oboch rezortov diplomacie,
ktorí sa fóra pravidelne zúčastňujú, však existuje aj niekoľko
mediálnych, či publikačných výstupov projektu reflektujúcich
výsledky diskusií.
Medzi prínosy Slovensko-maďarského európskeho fóra
možno zaradiť aj samotný fakt, že sa takúto platformu podarilo
etablovať a tým pádom vytvoriť priestor pre štruktúrovanú
expertnú diskusiu. Podarilo sa tiež vytýčiť pre ňu perspektívu
a získať dôveru tak zo strany predstaviteľov štátnych inštitúcií,
predovšetkým MZV, ako aj mimovládnej sféry. Je tomu azda aj
preto, že do diskusie sú zapájaní odborníci z rôznych organizácií
a inštitúcií, z rôznych prostredí, ktorí majú záujem viesť so svojimi
partnermi dialóg a diskutovať.
Pokiaľ ide o konkrétne dopady projektu, dovolil by som si
podeliť sa s osobnou skúsenosťou. Pred časom sa na displeji môjho
mobilného telefónu objavilo maďarské číslo – prichádzajúci hovor
som prijal. Dotyčný sa po anglicky predstavil ako Maďarská garda a
povedal mi niečo v tom zmysle, že o nás vedia a že si radšej máme
dávať pozor. Bol som prekvapený, že naše aktivity rezonujú aj v
prostrediach, ktorých zameranie je celkom odlišné od toho nášho a
našich maďarských partnerov. Na druhej strane som si však
pomyslel, že aj vzhľadom na túto skúsenosť má projekt možno
94