VZDELÁVANIE DETÍ CUDZINCOV NA SLOVENSKU - MultiKulti.sk

V našom výskume sme sa nestretli s porušením základného práva na vzdelanie, ani plnenia
povinnej školskej dochádzky. Takéto prípady by však bolo zrejme nemožné odhaliť
nami využitou metodológiou, t. j. rozhovormi priamo s riaditeľmi a učiteľmi základných
škôl. Počas výskumu sme sa však stretli s podozrením, že k takémuto porušovaniu zo
strany niektorých škôl dochádza. Indikáciou môže byť aj nesúlad v štatistikách, ktorému
sme sa venovali na začiatku (pozri kapitolu 2.2). Dostupné údaje poukazujú na dramatický
rozdiel medzi počtom detí v školopovinnom veku s udeleným povolením na pobyt
(2 548 detí) a počtom detí cudzincov, ktoré reálne navštevujú slovenské základné školy
(902 detí).
Na problém odmietania detí cudzincov zo strany škôl v prípade špecifickej skupiny
maloletých bez sprievodu upozorňuje aj Liga za ľudské práva. V svojej publikácii uvádzajú,
že „nie všetky školy sú pripravené a ochotné prijať na štúdium maloletého cudzinca.“
(Fajnorová – Števulová 2009, s. 73) Na základe týchto podozrení považujeme za vhodné
preskúmať, či sa v praxi plní povinná školská dochádzka všetkých detí cudzincov, a to
predovšetkým u maloletých bez sprievodu či rodín s prechodným alebo tolerovaným
pobytom.
Samostatnou témou, ktorá však presahuje zameranie tejto publikácie, je otázka školopovinných
detí, ktoré sa na území SR zdržiavajú bez oprávneného pobytu, teda tzv.
nelegálnych migrantov. O nelegálnej migrácii pochopiteľne nemáme žiadne presné štatistické
údaje. ÚHCP uvádza, že v roku 2010 sa na území SR nelegálne zdržiavalo 1 477
cudzích štátnych príslušníkov. Nevieme však, koľko medzi nimi mohlo byť školopovinných
detí.
Monitorovať plnenie povinnej školskej dochádzky detí cudzincov obcami ako príslušnými
školskými úradmi na základe vlastných údajov a údajov cudzineckej polície o cudzincoch
s povoleným pobytom na území SR.
Školská legislatíva stanovuje, že dieťa cudzincov „zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ
školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr
do troch mesiacov. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne
zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.“ (Školský
zákon, § 146, ods. 4) Práve táto formulácia je pre mnohých riaditeľov nejasná, a aj preto
je prax zaraďovania do ročníkov veľmi rôznorodá.
Ako sme zistili v našom výskume, deti, ktoré nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk,
bývajú spravidla zaraďované do nižších tried. Na základných školách sme sa stretli aj
s tým, že deti, ktoré vekovo patrili na druhý stupeň základnej školy, boli kvôli nezna-
Školská legislatíva pre deti cudzincov a jej aplikovanie v praxi | 43