VZDELÃVANIE DETÃ CUDZINCOV NA SLOVENSKU - MultiKulti.sk
VZDELÃVANIE DETÃ CUDZINCOV NA SLOVENSKU - MultiKulti.sk
VZDELÃVANIE DETÃ CUDZINCOV NA SLOVENSKU - MultiKulti.sk
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V di<strong>sk</strong>usii odznelo, že Slovák si do Japon<strong>sk</strong>a chtiac-nechtiac pribalil aj okuliare svojej<br />
vlastnej kultúry a pod vplyvom cudzej kultúry sa mu úplne nezmenili na japon<strong>sk</strong>ú žltú,<br />
ale kombináciou pôvodnej modrej a zí<strong>sk</strong>anej žltej zí<strong>sk</strong>al „zelený pohľad na svet“. Ešte<br />
zaujímavejšie ako interpretácia príbehu bola di<strong>sk</strong>usia o farebných okuliaroch v <strong>sk</strong>upine.<br />
Účastníčka narodená na Sloven<strong>sk</strong>u, ktorej obaja rodičia pochádzajú z Vietnamu a doma<br />
rozprávajú iba po vietnam<strong>sk</strong>y, pričom ona v škole plynulo komunikuje po sloven<strong>sk</strong>y,<br />
svoje okuliare označila ako zelené. Na druhej strane, syn sloven<strong>sk</strong>ej matky a vietnam<strong>sk</strong>ého<br />
otca, narodený na Sloven<strong>sk</strong>u, ktorý doma aj v škole rozpráva iba po sloven<strong>sk</strong>y, svoje<br />
okuliare označil za prevažne modré. Účastníci, ktorí sa nenarodili na Sloven<strong>sk</strong>u, no žijú<br />
tu už dlhšie obdobie, mali tendenciu označovať svoje okuliare ako zelené alebo modré,<br />
no nie žlté. Účastníci, ktorí na Sloven<strong>sk</strong>u žijú kratšie hovorili <strong>sk</strong>ôr o pôvodných žltých<br />
okuliaroch.<br />
Už takéto jednoduché cvičenie a z neho vyplývajúca di<strong>sk</strong>usia naznačujú, že vytváranie<br />
identity je ovplyvnené mnohými vplyvmi a interakciami, a že identita sa vyvíja<br />
a mení v čase. Príbeh zároveň naznačuje, že ani v bežnom živote nie je celkom možné<br />
úplne sa zbaviť prvkov už nadobudnutej (pôvodnej) identity alebo kultúry, ani prijať<br />
všetky prvky novej kultúry.<br />
5.3 Reakcie na xenofóbne názory<br />
Účastníkom bola počas ďalšej aktivity prezentovaná séria nelichotivých alebo otvorene<br />
xenofóbnych výrokov o cudzincoch, ku ktorým mali zaujať stanovi<strong>sk</strong>o.<br />
Vo svojich prvotných reakciách vyjadrovali úprimné prekvapenie, nepochopenie<br />
a rozčarovanie. Niektorí sa vyjadrili, že podobné názory majú ľudia v akejkoľvek krajine<br />
(„Aj v Amerike sa nájdu takí, čo neznášajú černochov.“) a vysvetľovali to neznalosťou,<br />
zovšeobecňovaním a domýšľaním. Zhodli sa však na tom, že podobné názory<br />
ich život výrazne ovplyvňujú. Nižšie uvádzame prevažujúce reakcie na jednotlivé<br />
výroky:<br />
Ak tu bude žiť veľa cudzincov, už to nebude Sloven<strong>sk</strong>o.<br />
Účastníci vyjadrili nesúhlas s tvrdením, že krajina sa môže zo dňa na deň zmeniť a sloven<strong>sk</strong>é<br />
tradície či zvyky jednoducho vymiznúť („Nikdy tu nebude toľko cudzincov, aby<br />
sa to stalo...“) Tento argument zároveň opreli o presvedčenie, že Sloven<strong>sk</strong>o je pre imigrantov<br />
nezaujímavá krajina, a preto sa do nej cudzinci nijako zvlášť nehrnú. Vysvetlenie<br />
pre pomerne nízky počet cudzincov v krajine účastníci nachádzali najmä v intolerancii<br />
domáceho obyvateľstva.<br />
66 |<br />
VZDELÁVANIE DETÍ <strong>CUDZINCOV</strong> <strong>NA</strong> <strong>SLOVENSKU</strong>