VZDELÁVANIE DETÍ CUDZINCOV NA SLOVENSKU - MultiKulti.sk

vyučovací) jazyk nie je hodnotený „podľa bežných kritérií“. (Tamtiež) Učiteľ má hodnotiť
vecné vedomosti žiaka, a nie jazykovú správnosť jeho prejavu. Pokiaľ žiak disponuje vysvedčeniami
z predchádzajúcej školy, je v prvom roku po nástupe do školy hodnotený tak,
ako bol hodnotený z vyučovacieho jazyka v predchádzajúcej škole.
Metodický pokyn dáva iba nejasné návody a je ponechané na učiteľovi, do akej miery
bude pri hodnotení prihliadať na výkon, osobný progres alebo či bude hodnotiť skôr
snahu a ochotu žiaka. Neurčité pokyny na hodnotenie a klasifikáciu detí cudzincov ilustruje
aj nasledujúce vyjadrenie:
„Mám z toho dosť šalát v hlave, že čo vlastne teraz, že ako ju mám hodnotiť, či ju vlastne
mám alebo nemám hodnotiť, to mi vlastne nikto nepovedal.“
Vo výskume sa ukázalo, že hodnotenie učitelia vnímajú ako jeden z najväčších problémov
pri vzdelávaní detí cudzincov. Z ich vyjadrení je zrejmé, že na potrebu klasifikácie
sa kladie veľký dôraz, ktorý občas zostáva v úzadí aj oproti obsahu a metódam výučby.
Pre učiteľov je vo všeobecnosti problematické dodržiavať platné predpisy o hodnotení
pri žiakoch cudzincov. Kvôli tomu navrhujeme zmeniť platný metodický pokyn tak, aby
bolo možné týchto žiakov jeden až dva roky po ich prestupe neklasifikovať.
Upraviť školskú legislatívu o hodnotení žiakov základnej školy tak, aby žiaci s odlišným
materinským jazykom, ktorí vyučovací jazyk neovládajú na stanovenej referenčnej úrovni,
neboli od nástupu do školy po dobu jedného až dvoch školských rokov klasifikovaní.
4.7 Kultúra a jazyk cudzincov vo vzdelávacom
systéme
V predchádzajúcej kapitole sme uviedli, že integrácia sa v koncepčných dokumentoch
SR chápe ako obojstranný proces, v rámci ktorého cudzinci prispievajú k formovaniu
spoločnej kultúry a zároveň ich väčšinová spoločnosť rešpektuje a podporuje ich
rôznorodosť. V Národnom pláne výchovy k ľudským právam sa deklaruje aj „zameranie
na podporu materinského jazyka a pôvodnú kultúru detí [migrantov].“ (Národný plán, bod
2.6.3) Tento zámer sa však nijako nepremietol do školského zákona.
Školský zákon vo vzťahu k pôvodnej kultúre či jazyku detí cudzincov uvádza jediné:
„Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné
ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú
úhradu.“ (Školský zákon, § 146, ods. 7) Zásadným rozdielom oproti národnostným
menšinám, ktorým sa umožňuje získať bezplatné vzdelávanie v ich materinskom
jazyku aj na štátnych školách, je podmienka, aby komunity cudzincov mali svoje školy
za finančnú úhradu, t.j. súkromné.
Školská legislatíva pre deti cudzincov a jej aplikovanie v praxi | 49