Náboženská didaktika - teologia.iskra.sk

možnosti rastu osobnosti, ale aj stagnáciu. Rast nastáva, ak je kríza pozitívne
vyriešená, co prináša spevnenie ega. Ohrozenie spocíva vo vyhýbaní sa
riešeniu samotnej krízy. Ak k tomu dôjde, ego je oslabené a psychický vývin
stagnuje.
o Identita prostredníctvom prekonania životných kríz:
• Základná dôvera vs. nedôvera (1. rok života): nádej
• Autonómia vs. pochybnost (2. a 3. rok života): vôla
• Iniciatíva vs. vina (4. a 5. rok života): odvaha
• Usilovnost vs. menejcennost/inferiorita (6. – 11. rok života): kompetencia
• Identita vs. konfúzia rolí (12. – 18. rok života): vernost
• Intimita vs. izolácia (19. – 30. rok života): láska
• Generativita vs. stagnácia (31. – 60. rok života): starostlivost
• Ego integrita vs. zúfalstvo (61. rok života a vyššie): múdrost
o Erikson venuje najväcšiu pozornost období adolescencie, kde je základnou
úlohou vytváranie identity, ktorá síce je od pociatku prítomná in nuce, ale sa
vytvára prekonaním socio–kulturálnych kríz, kde spoluúcinkujú indivíduum a
prostredie
o Tento model je pre náboženskú výchovu velmi úrodný, predovšetkým
prepojením tým, že kladie dôraz na pradôveru ako na zaciatok každého citu
identity. Tu Erikson spája pradôveru s náboženskou vierou a s tým, co
náboženská viera môže urobit pre mladého cloveka, aby mu znova dala to, co
urobila matka pre dojca. Táto pradôvera je vyjadrená aj v základnom
optimizme ako primárna tendencia, teda primárne ocakávanie pozitívnej
reality.
• identita prostredníctvom interakcie: dalšia koncepcia identity ukazuje, ako
sa identita zakladá na obraze, ktorý mám ja o sebe a ktorý o mne majú iní, a ako
toto porovnávanie vychádza neustále z interakcii (symbolický interakcionizmus
od G. H. Mead 1978)
„Le premesse fondamentali dell'interazionismo simbolico possono essere così sintetizzate: a) la persona è il
prodotto di un'interazione ed il sé è da vedersi come una costruzione sociale, il modo in cui agiamo e ci
percepiamo come individui è in parte il risultato di come gli altri ci trattano. Dunque è probabile che se
qualcuno ci vede diversi noi stessi siamo inclini a pensarci diversi ed a comportarci in modo effettivamente
diverso; b) il comportamento umano non è pr edeterminato quanto costruito attraverso continui processi
interattivi. Esso non è causato soltanto da forze interne (per esempio istinti, pulsioni o bisogni) o da forze
esterne (ovvero sociali), ma da un qualcosa che sta a metà tra queste due forze: un'interpretazione cosciente e
socialmente derivata di stimoli interni ed esterni.“
16