1/2008 - Paneurópska vysoká škola

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Paperszmluvných strán vymáhať od druhej (nárok na náhradu škody voči tretej osobe však zostávazachovaný), avšak v prípade vzájomne zaväzujúcich zmlúv (pozri § 560 OZ) sa účastníkomzmluvy niekedy zachováva právo a povinnosť plniť podľa zmluvy. 3)Vzhľadom na to, že zlyhanie, resp. znemožnenie plnenia zo zmluvy nie je v prípadenáhodnej škody spôsobené zavinením ani jednej zmluvnej strany, právo musí dať odpoveďna otázku, v koho majetkovej sfére sa majú prejaviť negatívne hospodárske dôsledkynebezpečenstva náhodnej škody (kto má teda znášať periculum rei). Empirická skúsenosťhovorí, že náhodné zničenie či skazu veci by mala postihovať vlastníka veci (casusnocet domino). Táto úvaha vychádza z toho, že vlastník (držiteľ) veci má faktickú a právnumožnosť, aby nebezpečenstvu náhodnej škody buď zabránil, alebo aspoň zmiernil jehonásledky.Typickým účelom zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva,je, že scudziteľ odovzdáva vec nadobúdateľovi, ktorý je oprávnený vec užívať a nakladaťs ňou podľa svojej ľubovôle. Za scudzovacou zmluvou, ktorá je obligačným dôvodomodovzdania veci kupujúcemu (pozri § 132 OZ), sa skrýva jej vecnoprávna stránka (pozri§ 133 OZ), ktorá znamená, že vlastníkom prevádzanej veci sa stáva nadobúdateľ. 4) Obligačnéúčinky (vznik zmluvy) a vecnoprávne účinky (prevod vlastníckeho práva) môžu, alenemusia nastať v rovnakom čase. Ak podľa právnej úpravy má zmluvný konsenz priamo ajtranslačné účinky, nadobúdateľ sa stáva vlastníkom kupovanej veci uzavretím zmluvya týmto momentom na neho prechádza aj nebezpečenstvo náhodnej škody.Kúpna zmluva je typickým reprezentantom scudzovacej zmluvy (pojem „iné scudzenieveci než predaj“ a pojem „zmluva o scudzení veci“ používa Občiansky zákonník v ustanovení§ 602 ods. 2 v súvislosti s predkupným právom a v ustanovení § 609 ods.2vsúvislostis právom spätnej kúpy). Odovzdanie predmetu kúpy kupujúcemu nemusí vždya za každých okolností znamenať prevod vlastníckeho práva. Môže však mať vplyv na znášanienebezpečenstva náhodnej škody. Kupujúci ako detentor je od momentu prevzatiapredmetu kúpy oprávnený s vecou nakladať a využívať jej úžitkovú hodnotu. Z toho dôvodučasť právnej náuky dôvodí, že náhodné zničenie alebo skaza veci prechádza na kupujúcehouž v momente odovzdania veci do jeho detencie, teda v čase, keď kupujúci nadobúdafaktickú možnosť nakladať s predanou vecou. Táto náuka bazíruje na zásadetradície, ktorá môže, ale nemusí byť spojená s prevodom vlastníckeho práva. 5)3) V nemeckom súkromnom práve sa rozlišuje medzi nebezpečenstvom náhodnej škody na veci(Sachgefahr), t. j. kto znáša náhodnú škodu na veci, ku ktorej dôjde medzi uzavretím zmluvy a plnenímz nej, nebezpečenstvom plnenia (Leistungsgefahr), t. j. či dlžník (predávajúci) je v takom prípadepovinný ešte raz plniť, a nebezpečenstvom protiplnenia (Gegenleistungsgefahr), resp. poskytnutiakúpnej ceny (Preisgefahr), t. j. či dlžník (kupujúci) je povinný v takom prípade zaplatiť kúpnucenu, aj keď došlo k zániku predmetu kúpnej zmluvy. Pozri FIKENTSCHER, W. – HEINEMANN, A.:Schuldrecht, 10. vyd, Berlin, Walter de Gruyter 2006, s 397.4) K obligačným a vecnoprávnym účinkom zmluvy pozri štúdiu od J. Fialu a J. Švestku: FIALA, J.– ŠVESTKA, J.: Několik úvah nad smlouvami v občanském právu, Právo a zákonnost 6/1983,s. 335-352.5) Pozri KLUNZINGER, E.: Einführung in das Bürgerliche Recht, 8. vyd., München, Verlag FranzVahlen 1998, s. 307, FIKENTSCHER, W. – HEINEMANN, A.: dielo citované v pozn. č. 3, s. 397a n., MUSIELAK, H. J.: Grundkurs BGB, 8. vyd., München, Verlag C. H. Beck 2003, s. 248a 249, BUCHKA von, G.: Vergleichende Darstellung der Bürgerlichen Gesetzbuches für dasDeutsche Reich und des gemeinen Rechts, 2. vyd., Berlin, Verlag von Otto Liebmann 1898,s. 100, ZERRES, T.: Bürgerliches Recht. Ein einführendes Lehrbuch in das Zivil- und Zivilprozessrecht,5. vyd., Berlin, Springer Verlag 2004, s. 174 a n., SZLADITS, K.: A magyar magánjogvázlata, 4. vyd., II. diel, Budapest, Grill Károly Könyvkiadóvállalata 1933, s. 194.112Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae